Literatúra

Text

1. Starovek (3500 pred Kr. - 5. stor. po Kr.)

Epika

Mýtus/Báj

Rozsiahla epická skladba/Epos

Podobenstvo

Bájka

Anekdota

Lyrika

Óda

Ľúbostná báseň

Žalospev/Elégia

Epigram

Epitaf

Dráma

Tragédia

Komédia

2. Stredovek (5. stor. - 15. stor.)

Epika

Legenda

Exemplum

Kronika

Rozsiahla epická skladba/Epos

1. Hrdinský

2. Rytiersky

3. Alegorický

Lyrika

Hymnus/Chválospev

Vagantská pieseň

Villonská balada

Ľúbostná báseň

Modlitba

3. Renesanciu (14. stor. - 16. stor.)

Epika

Renesančná novela

Román

Historická pieseň

Lyrika

Sonet

Ľúbostná báseň

Básnická skladba

Dráma

Tragédia

Biblická dráma

Komédia(Commedia dell´arte)

4. Barok (16. stor. - 18. stor.)

Epika

Filozofický spis

Encyklopedické dielo

Odborná próza

Pikareskný román

Cestovný denník

Lyrika

Mravoučná báseň

Duchovná pieseň

Ľúbostná báseň

5. Klasicizmus (17. stor. - 18. stor.)

Situácia - zrod vedy a vedeckej spisby, budovanie knižníc, vzdelanie pre nižšie vrstvy, osvietenstvo, Veľká francúzska revolúcia, občianska rovnosť, koniec feudalizmu, politický zrod tretieho stavu, formovanie novodobých národov

Témy
rozpor citu a povinnosti
história
kritika negatívnych ľudských vlastnosti(ušľachtilé témy)

Postavy
kráľ
šľachtic
mešťan
úžerník
sluha

Osvietenstvo na území Slovenska

koniec 18. storočia a prvá polovica 19. boli obdobím národného obrodenia, osvietenctva a klasicizmu

napoleonské vojny spomalili rozvoj kapitalizmu v Uhorsku, čo viedlo k nástupu centralizmu a absolutizmu

madarčina je uznaná viedenskou vládou za úradný jazyk, čo vedie k bezohľadnému potláčaniu slovodomyselných hnutí

národne hnutie na Slovensku sa ocitlo v ťažkej situácii - hospodárske zaostávanie, národostný útlak, spisovný jazyk

rozšírovanie hnutí a ich vplyvu podporoval aj fakt, že Rusko(slovanský štát) sa úspešne ubránilo expanzii Napoleona

vzniká idea všeslovanskej vzájomnosti, ktorá sa stáva hlavným hýbateľom slovenského národného hnutia

Slovenské učené tovarišstvo (1789) - jeho hlavným cieľom bolo šíriť nový spisovný jazyk- bernolákovčinu (Anton Bernolák, 1787 kodifikoval spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia)

z jazykovej stránky pokračoval rozvoj literatúry v oboch spisovných jazykoch - v bernolákovčine (J. Hollý) i v češtine (J. Kollár)

hl. predstaviteľmi vedy a literatúry v tomto období boli: historik P. J. Šafárik, básnici J. Hollý, J. Kollár a dramatik J. Chalupka

Znaky klasicistickej literatúry
vychádza z antiky a antických vzorov
zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody
podľa antického vzoru má prísne teoretické zásady a pravidlá
zameriava sa na spoločenské a mravné problémy
nezobrazuje človeka aký je, ale aký by mal byť
hl. konfliktom je konflikt medzi citom a povinnosťou
rozlišuje dva druhy žánrov: vysoké (óda, epos, tragédia, elégia) a nízke (bájka, satira, komédia)
nastal výrazný rozvoj dramatickej tvorby - predovšetkým tragédie a komédie
v klasicistickej dráme častokrát vystupovala postava rezonéra - komentuje dej
typickým veršom bol alexandrín - 12-slabičný verš s dierézou po šiestej slabike

Vrcholný klasicizmus na území Slovenska

Charakterový typ postavy:

‣ autor väčšinou zobrazuje skutočnú vlastnosť postavy a najmä jej jednu typickú vlastnosť, môže to byť kladná i záporná vlastnosť
‣ typická postava žijúca v typickom prostredí, oblečená v typickom odeve a rozprávajúca typickou rečou
‣ prototyp pre takéto postavy nachádzali autori takmer vždy v reálnom živote

Epika

Osvietenský román

hrdinský epos - rozpráva o významných udalostiach, ktoré mali význam pre život celého národa

román - rozsiahle epické dielo s jednou alebo viacerými hl. postavami

TREBA doplnit

⚠ Nekompletné učivo

Dráma

Tragédia - dramatický žáner v ktorom sa hrdina nachádza v bezvýchodiskovej situácii a je odsúdený na smrť

Komédia - šťastné rozuzlenie na rodiel od tragédie a jej zámerom je rozosmiať divákov

Povinní autori a diela

Jozef Ignác Barjza - René mládenca príbehy a skúsenosti

Moliér - Lakomec

Ján Chalupka - Kocúrkovo

Ján Hollý - Svätopluk

Sloh

Text

1. Jazyková Komunikácia

Druhy komunikácie

Komunikačný reťazec

Princípy komunikácie

Komunikácia

Získavanie a spracovanie informácií

1. Zdroje informácií

2. Spôsoby záznamu textu

3. Získavanie a spracovanie informácií

Textotvorný (štýlotvorný) proces

1. Jazykové štýly

2. Štýlotvorné činitele

3. Rozdelenie Jazykových štýlov

4. Slohové postupy a útvary

2. Bežná komunikácia

Hovorový štýl

Klasické útvary bežnej komunikácie

1. Ústne monologické útvary

2. Ústne dialogické útvary

3. Písané útvary

Moderné útvary bežnej komunikácie

1. Písané útvary

2. Ústne útvary

3. Oficiálna komunikácia

Administratívny štýl

Útvary administratívneho štýlu

1. Útvary formátu A4

2. Útvary formátu A6 a iné

4. Pracovná komunikácia

Písané útvary

Ústne útvary

Slovenský jazyk

Literatúra

1. Preromantická literatúra

obdobie prechodu od klasicizmu k romantizmu

Znaky preromantizmu
sentimentalizmus (citový naboj diel)
uprednostňovanie citu pred rozumom
občan a rodina ako základ spoločnosti
obdiv k antickej kultúre (intelektuály)
prvky ľudovej kultúry

Lyrika

⚠ Nekompletné učivo
Časomerný veršový systém
Lyrický subjekt

Básnická skladba

Téma:

‣ národ (osud Slovanov)

‣ láska k žene Mina)

Předspěv + 5 spevov:

1. Sála (vyčlenenie územia)

2. Labé, Rén, Vltava (vyčlenenie územia)

3. Dunaj (vyčlenenie územia)

4. Lethé (slovanské nebo)

5. Acheron (slovanské nebo)

Žalospev/Elégia

Předzpěv Slávy dcera (má podobu žalospevu/elégie)

Znaky klasicizmu v Předzpěve Slávy dcery
antické a renesančné umelecké vzory
motív cesty/putovania
sprievodca na ceste (Milek,Mína - po nebi a pekle)
prítomnosť božstiev (slovanská bohyňa Lada)
žalospev/elégia (klasický vyšší žáner)
časomerný veršový systém

Znaky preromantizmu v Předzpěve Slávy dcery
umelecké spracovanie intímnej citovej skúsenosti
precítený prístup k národnej téme
národobuditeľský zámer
pocit nespokojnosti s pomermi vo svete a spoločnosti
odklon od časomiery v spevoch
epické prvky v lyrickej skladbe (druhový synkretizmus)

Epika

1. Román

rozsiahle epické dielo

predchodcom je epos

1. moderný román: Dômyselný rytier Don Quijote

román vo forme listov

cestopisný román

vo forme listov denníkových zápiskov

inšpirácia: láskou, viaže sa k mestu Wetzlar

obsahuje autobiografické prvky

nenaplnená láska(Werter-Lotta)

O diele:

Werter prichádza na vidiek kde sa zaľúbi do Lotty. Lotta je zasnúbená inému mužovi. Cíti k Wertherovi náklonnosť, ale nechce snúbencovi ublížiť. Zachová sa čestne. Werter nedokáže zabudnúť. Lotta ho žiada, aby sa prestali vídať. Werter si od nej berie zbraň, ktorú mu ona dá. Werter spácha samovraždu.

Preromantické znaky diela
rozpor medzi osobnými cieľmi a konvenciami spoločnosti
nemožnosť uplatniť svoje nadanie a vzdelanie
neštastná láska a pocit osamelosti uprostred spoločnosti
citová rozorvanosť a vášeň hlavnej postavy

Dráma

Tragédia

téma: túžba po poznaní

idea: zmysel života je v prospech iným, nie v blahobyte a štastí

rozsiahla dráma

veršovaná tragédia

2. Romantická literatúra

obdobie poznačené revolúciami, nepokojmi

prvá polovica 19. storočia

bratstvo, rovnosť, sloboda

myšlienky osvietenstva, šírenie vzdelanosti

snaha o zlepšenie podmienok chudobných

nepokojný hrdina:

‣ bojuje proti spoločnosti

‣ uteká do sveta rozprávok a fantázii

uprednostňuje sa lyrika

druhový synkretizmus

individualita - jedinečná postava:

‣ vidí všetko len zo svojho uhla pohľadu

‣ schopná obete (titanizmus)

‣ kontrasná, idealizovaná

‣ vydedená spoločnosťou, nespokojný jedinec

Forma
lyrizácia epiky (druhový synkretizmus)
epizácia lyriky (druhový synkretizmus)
uprednostňovanie lyriky

Postava
jedinečná (individualizmus, subjektivizmus)
kontrasná, idealizovaná, schopná obete (titanizmus)
človek vydedený spoločnosťou, konflikný jednotlivec, nespokojenec

Znaky romantickej literatúry
prevaha ducha nad predmetnosťou (hmotou- vplyv idealistickej filozofie)
prednosť citu pred rozumom (idealizmus)
boj za slobodu národa (titanizmus)
obraz revolučnosti doby
historické témy (odvrátenie sa od nevyhovujúcej súčasnosti)
rozpor medzi predstavami, túžbami a skutočnosťou
inšpirácia v rozprávkach, snoch v minulosti
dôraz na cit, fantáziu, poetickosť, zmysel pre hĺbku a tajomnosť
autoštylizácia (jednota diela a činu)

slovenský romantizmus:

30. - 40. roky 19. storočia

romantici sa podieľali na formovaní moderného slovenského národa

pôsobili v oblasti literatúry, politiky, kultúry

zakladali spolky (Tatrín)

vydávali časopisy, almanachy (Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský)

zakladali spolky (Tatrín)

celú generáciu označujeme štúrovci

Lyrika

dominuje v romantizme

Pieseň

spoločenská lyrika

inšpirácia ľudovou slovestnosťou

obžalúva spoločnosť z marenia národných snáh

vyjadruje smútok, beznádej, nepokoj

vyjadruje nádej, že zmena je možná

agitky - agitácia (politické presvedčenie, získavanie)

Hymnická pieseň

známe hymnické piesne:

‣ Kto za pravdu horí

‣ Hej, Slováci

Nad Tatrou sa blýska - Janko Matúška

chválospev

podoba štátnej hymny v súčasnosti

hudobný motív Kopala studienku, kopala

Janko Matúška - protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra

Básnická skladba

291 strof

štúrovská slovenčina

dejová osnova je jemne naznačená

rozoberá aj filozofickú koncepciu života

podnet napísania bol ľúbostný vzťah k Márii Pišlovej (láska ostala nenaplnená)

spojená láska k žene s lásou k vlasti (neuprednostnil vlastenectvo typické pre slovenský romantizmus)

Lyrickoepické žánre

Básnicka poviedka/poéma

lyricko-epická skladba

návrat k ľudovej slovestnosti

žánrový synkretizmus

lyrický cestopis

motív putovania

inšpirácia: situácia v Európe, kde mnohé národy začali bojovať o vlastnú samostatnosť

láska k národu

spevy:

1. Martin

2. Družina

3. Slatinský jarmok

4. Vohľady

5. Lapačka

kompozícia založená na protikladoch (otec a syn)

v diele sú nastolené základné otázky bytia človeka (Prečo žiť?)

dôraz na tradície, dejiny

hlavný hrdina zomiera s vedomím, že jeho smrť nie je zbytočná

vychádza z ľudovej slovesnosti

ľudová slovesnosť:

‣ sylabický veršový systém

‣ 1 verš pripomína ľudovú pieseň

kompozícia:

‣ úvod

‣ 9 spevov - líšia sa medzi sebou slohovým postupom a autorským zámerom (opisný slohový postup vs. rozprávací slohový postup)

slabá dejová línia

typické symboly (sokol ⇒ národ, horiaca vatra ⇒ sloboda)

využívanie kontrastu (družina v období slávy⇔ smútiaca družina bez kapitána, žiariacia vatra ⇔ vatra zhasínajúca, Jánošík v plnej sile ⇔ Jánošík uväznený)

v básni nachádzame narážku na štúrovcov (sokoli-štúrovci)

Balada

lyrickoepická poézia

naviazanosť na ľudovú slovesnosť

delenie:

1. ľudová

2. villonská

3. romantická

divný Janko - autoštylizácia - v postave zosobňuje vlastné pocity, nestotožnenie s dobou,nespokojnosť

konflikt je založený na strete romantického hrdinu s reálnym svetom

námet: z existujúcej povesti o zakliatej panne vo Váhu

kompozícia:

1. výpoveď lyrického hrdinu o vlasných pocitoch, úľavu nachádza v myšlienkach na rodný kraj, približuje rodinu s divným Jankom, ktorý je iný ako ostatní dedinčania - pociťuje neustále smútok a je zamyslený ⇒ štúrovská generácia (nenaplnené ideály)

2. povesť o panne, Janko sa ju rozhodne odkliať

3. dopovedanie príbehu, pastier prináša zvesť o Jankovej smrti

Epika

Rozsiahla epická báseň

Hrdinská báseň

inšpirácia:

1. historické udalosti

2. Rimania proti slovanským Limigantom

3. udalosti prispôsobil potrebám ⇒ povzdbudiť

epická skladba

kolektívny hrdina

slovanské zvyky: vítanie hostí chlebom a soľou

využitie singuláru: Slovania ⇒ Slovan ⇒ zvýraznenie

znak demokracie ⇒ slovenský snem, rokovania,všetci sú si rovní, akceptácia

Román

⚠ Nekompletné učivo

Poviedka

Novela

Sloh

Text

Slovenský jazyk

Nadvetná syntax - modifikácia vetnej skladby

Nadvetná(textová) syntax

skúma skladbu celého textu (súvislý jazykový prejav, ktorý sa skladá zo zámerne usporiadaných viet a vyjadruje uzavretý myšlienkový obsah - tému)

Predmet skúmania:

1. nadväznosť textu (konexia)

2. slovosled

3. modifikácia vetnej skladby

4. nadvetná kompozícia textu:
a) členenie textu
b) odstupňovanie textu

1. nadväznosť textu (konexia)

druhy konektorov:

‣ jazykové (zámená, synonymá, opakovanie konštrukcie – anafora, refrén)

‣ obsahové (fázy rozprávania, opakovanie motívu)

‣ mimojazykové prostriedky (mimika, gestikulácia, odkaz na situáciu)

‣ retrospektívne konektory (smer dozadu): Bol raz jeden kráľ. Ten kráľ mal 2 dcéry a tie sa volali...

‣ perspektívne konektory (smer dopredu): Naozaj to nečakal. Na rozchod dovtedy ani nepomyslel. Čosi vám poviem...

‣ mimotextové nadväzovanie: V poslednom vydaní časopisu... autor článku vyslovil domnienku

2. slovosled

poradie slov vo vete = slovosled

poradie viet v súvetí = vetosled

slová (vetné členy) majú svoju pozíciu vo vete, napr. nadradený vetný člen podmet so svojimi rozvíjajúcimi vetnými členmi je na začiatku vety

v slovenčine je voľnejší slovosled ako napr. v iných jazykoch

Slovosled podľa významu = aktuálne členenie:

1. objektívne (východisko výpovede + jadro) - pokojná výpoveď (podmet, prísudok, predmet)

2. subjektívne (jadro + východisko výpovede) - (predmet, prísudok, podmet)

1. východisko výpovede – opiera sa o známe fakty, okolnosti

2. jadro výpovede – prináša neznámy, nový fakt

Objektívne poradie: Susedia mi požičali stotisíc.

Subjektívne poradie: Stotisíc mu susedia požičali.

Poradie slov v slovenčine ovplyvňuje:

a) aktuálne členenie vety – poradie východiska a jadra výpovede

b) gramatický činiteľ, napr. pozícia vetných členov v postupne rozvíjajúcom prívlastku: náš nový čierny pes, miesto nezhodného prívlastku: chlapec od susedov

c) fonetický činiteľ: zvuková podoba slov – poradie krátkych foriem zámen v D a A:
správne: Už by sme mu ho nedali ani za svet!
nesprávne: Už aby sme ho mu nedali ani za svet!

3. modifikácia vetnej skladby

nepravidelnosti v stavbe vety

veta nemá klasickú stavbu, dávajú osobitnú pečať textu, vytváranie indiv. štýlu

Typy:

1. vytýčený vetný člen

2. pripojený vetný člen

3. osamostatnený vetný člen

4. výpustka – elipsa

5. neukončená výpoveď – apoziopéza

6. vsuvka - parentéza

1. vytýčený vetný člen

na začiatku vety, zachytávajú atmosféru, situáciu, nedočkavosť, vzťah k osobe...

oddelený čiarkou alebo pomlčkou

Príklady:

"Ružová, tá sa mi páči!"

"Jednotka – tá ešte neznamená úspech v živote."

"Kradnúť nekradne."

2. pripojený vetný člen

k vete sa dopĺňa dodatočne, po jej zdanlivom ukončení

doplní informáciu vo vete, ak autor nevedomky alebo zámerne na niečo zabudne

3. osamostatnený vetný člen

ak pripojený vetný člen formálne upravíme ako vetu

Príklad:

"Na pohovke niečo ležalo. Okaté a strakaté."

4. výpustka – elipsa

Neúplná výpoveď /vypustím niektorú časť, zvyčajne menej dôležitú, ktorá je známa z kontextu

Dosahuje sa úspora

Často nachádza v ustálených slovných spojeniach

Píšeme cez pomlčky alebo čiarky

Príklady:

"Mladosť - pochabosť."

"Aká matka, taká Katka"

"Bol si? - Bol si u zubára?"

5. neukončená výpoveď – apoziopéza

Typická pre hovorovú reč, spája sa s gestom alebo mimikou

Signalizujú, že sú postavy rozrušené, nepokojné, nevyrovnané...

Príklad:

Žofa: Čoby ste i nedali kúštik, aby sa odrátalo...

Beta: Aspoň lúčku pod Žiarom...

6. vsuvka - parentéza

môže byť slovo alebo veta vložená do inej vety

vo všetkých štýloch

má voľný slovosled (na rozdiel od prístavku)

Príklady:

"Začneme, a teraz celkom vážne, s rozborom vašich prác."

"Na obed – v horúčave i mraze – chodil domov."

4. nadvetná kompozícia textu

1. členenie textu

začiatok textu - rámcové časti: titulok, motto, názov, predhovor, prológ, úvod, abstrakt

jadro textu -horizontálne členenie: odsek, kapitola, diel

koniec textu - rámcové časti: záver, epilóg, resumé

horizontálne a vertikálne

Horizontálne (vodorovná línia)– vonkajšie (na základe tematiky a významu)

Prozaický text:	Básnický text:	Dramatický text:
odseky ⇒ kapitoly ⇒ diely	strofy ⇒ spevy	výstupy ⇒ dejstvá

Vertikálne - na základe jeho formálnej stránky (postupnosť podľa dôležitosti)

V písanom texte:

‣ grafické označenie odseku

‣ veľkosť a typ písma

‣ farba písma a pozadia

‣ členenie pomocou číslic a písmen

‣ titulky, medzititulky

‣ grafy, schémy, ilustrácie

V ústnom prejave:

‣ intonácia

‣ mimika

‣ festikulácia

‣ situácia a pod.

2. odsek

najmenšia nadvetná kontextová jednotka

má obsah – jeden motív alebo motivovaný celok

Má formu:

‣ odsek vyčleníme 5 prázdnymi údermi od ľavej zvislice

‣ začíname od ľavej zvislice a odsek vyznačíme vynechaným riadkom

‣ použitie tabulátora

Druhy odsekov:

‣ bezpríznakový (nový obsah - nový odsek) - označený číslicou, odrážkou

‣ príznakový (vydeľuje ho subjektívny postoj autora) - upozorňuje na niečo, často to býva jedna veta

‣ mäkký odsek - nadväzuje na predchádzajúci text

‣ tvrdý odsek - nenadväzuje na predchádzajúci text

3. kapitola

skladá sa z viacerých odsekov, nie je tak presne vymedzená obsahom a formou ako odsek

Druhy:

kľúčová – v nej nastáva zvrat deja

kulminačná – dej v nej vrcholí

rámcujúca – na začiatku a na konci diela

otvorená – dej nie je ukončený, rozvíja sa i v ďalšej kapitole

4. odstupňovanie textu

text zložený z významnejších a menej významných obsahových častí, ktoré sú odstupňované (vertikálne) nielen podľa dôležitosti, ale aj podľa funkcie

Odstupňovanie textu v:

a) odbornej literatúre
‣ grafické prostriedky (body, grafy, podčiarkovanie, typ písma)
‣ logické princípy výkladové textu (najprv tvrdenie, potom dokazovanie, najprv odborný opis, potom jeho fungovanie)
‣ uľahčuje orientáciu a porozumenie textu

b) umeleckej literatúre - pásmo rozprávača a postáv

5. pásmo rozprávača

a) autorská reč – vyslovuje ju rozprávač sám za seba

b) nepriama reč – autor prerozpráva, čo povedala iná osoba

6. pásmo postáv

A) Priama reč sa skladá z výpovede autora – uvádzacej vety a doslovného zachytenia reči postavy:
„Neblázni, Imro,“ povedal som mu.
Povedal som mu: “Imro, neblázni!“
„Mohol by si už byť normálny, Imro,“ povedal som mu, „lebo sa to neskončí dobre.“

B) Nevlastná priama reč je priama reč písaná bez úvodzoviek, nachádza sa v modernej, experimentálnej próze. Formálne sa neoddeľuje autorská reč od reči postavy, čo znie dynamicky, moderne:

Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali, rozhnevala sa Eva.

C) Polopriama reč zachytáva vnútorný dialóg postavy, má blízko k nevlastnej reči i k priamej reči. Zachytí presne, čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3. osobu:

Polopriama reč: Eva sa rozhnevala. Prečo ani ju na stretnutie nepozvali? (Porovnaj! Priama reč: „ Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali?“ rozhnevala sa Eva. Nevlastná priama reč: Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali, rozhnevala sa Eva.)

1. Zvuková rovina jazyka

Zvuková stránka jazyka

vnútorne usporiadaný,systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel ⇒ vytvára sa zvuková podoba hlások, slabík, slov

vedy zaoberajúce sa stavbou jazyka:

‣ fonetika ⇒ základná jednotka hláska

‣ fonológia ⇒ základná jednotka fonéma

fonetika

skúma tvorbu (artikuláciu) hlások

skúma ako ich počujeme

skúma ich správanie v spojení s inými hláskami

fonológia

skúma, ktoré zvuky ľudskej reči sa využívajú na dorozumievanie v jazyku

skúma, pomocou ktorých zvukov sa v jazyku rozlišujú slová a tvary

aké vlastnosti zvukov sú dôležité pre rozpoznávanie zvukov

Hláska

najmenšia zvuková jednotka

konkrétna realizácia fonémy

Fonéma

zvuková jednotka schopná rozlišovať význam slov (sud ⇒ súd,ľan ⇒ laň)

jedna fonéma môže mať rôzne varianty (y,i)

jedna fonéma zapísaná 2 grafémami (dz, dž, ch)

fonetický zápis sa nazýva transkripcia (deti ⇒ [ďeťi])

Systém slovenských hlások

11 samohlások, 4 dvojhlásky, 29 spoluhlások

Samohlásky

sú tóny

počas artikulácie hlasivky kmitajú

pri vyslovovaní ostáva priechod výdychového prúdu voľný

slabikotvorná funkcia

dlhé samohlásky vyslovujeme 2x dlhšie ako krátke

Samohlásky
Krátke:	a, ä, e, i, o, u
Dlhé:	á, é, í, ó, ú

Dvojhlásky

spojením dvoch spoluhláskových prvkov v jednej slabike

slabikotvorná funkcia

vyslovujeme ich vždy v jednej slabike

z hľadiska trvania sú dlhé

prvá hláska tlmená, druhá výraznejšia

Dvojhlásky
ia, ie, iu, ô

Spoluhlásky

sú to šumy

vzduchový prúd naráža na nejakú prekážku

delenie:

‣ Podľa vplyvu na pravopis

‣ Podľa znelosti

Spoluhlásky podľa vplyvu na pravopis
Tvrdé:	d, t, n, l, k, g, h, ch
Mäkké:	ď, ť, ň, ľ, c, č, š, dz, dž, ž, j
Obojaké:	b, p, m, v, r, z, s, f

Spoluhlásky podľa znelosti
Znelé párové:	b,	d,	ď,	g,	dz,	dž,	z,	ž,	h,	v
Neznelé párové:	p,	t,	ť,	k,	c,	č,	s,	š,	ch,	f
Znelé nepárové:	m,	n,	ň,	l,	ľ,	ĺ,	r,	ŕ,	j

Znelostná asimilácia spoluhlások

prispôsobovanie výslovnosti dvoch susedných spoluhlások podľa znelosti (existuje kvôli lepšej výslovnosti)

k znelostnej asimilácii dochádza:

vo vnútri slova ⇒ v predpone(rozplakala sa), pred príponou (žabka)

na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti ⇒ Dub padol

na konci slova pred prestávkou ⇒ Príď!

nastáva, ak sa stretnú vedľa seba dve spoluhlásky:

prvá znelá a druhá neznelá ⇒ znelá sa prisposobí neznelej

prvá neznelá a druhá znelá ⇒ neznelá sa prisposobí znelej

výslovnosť predložiek s,z,k ovplyvňuje následujúca samohláska ⇒ vyslovia sa ako znelé

Výslovnosť a pravopis

jazyk používame v dvoch podobách:

‣ ústnej podobe

‣ písanej podobe

ortoepia ⇒ je jazykovedná disciplína, ktorá stanovuje pravidlá spisovnej výslovnosti

logopédia ⇒ sa zaoberá naprávaním organických chýb vo výslovnosti

Vznik reči

orgány, ktoré sa podieľajú na rozprávaní sa nazývajú rečové orgány

delenie:

‣ dýchacie ⇒ vzniká prúd vzduchu (pľúca)

‣ hlasové ⇒ vzniká tón hlasu (hrtan, hlasivky)

‣ hláskovacie ⇒ pretvára sa hlas na reč pomocou pasívnych (zuby, sánka, čeľusť) a aktívnych (jazyk a pery) orgánov

najdôležitejším orgánom pre tvorbu hlasu sú hlasivky ⇒ rozkmitaním vzniká tón

Slabika

najmenšia zvuková jednota reči

nesie prozodické vlastnosti reči

základom je samohláska, dvojhláska alebo slabikotvorná spoluhláska

v slovách sa striedajú krátke a dlhé slabiky

Pravidlo o rytmickom krátení

v slovenčine zvyčajne nenasledujú dve dlhé slabiky za sebou

Výnimky z rytmického krátenia

pádové prípony podstatných mien stredného rodu zakončených na -ie, ktoré sa skloňujú podľa vzoru vysvedčenie ⇒ lístie ⇒ lístím, skálie ⇒ skália

v pádovej prípone -í genitívu množného čísla podstaných menách ženského rodu ⇒ hrádzí, schôdzí, klieští

v pádových príponách prídavných mien ⇒ páví ⇒ pávím, krokodílí ⇒ krokodílie

v tvaroch neurčitých zámen s časticou nie- ⇒ niekým, niečím, niečí

v zložených slovách ⇒ tisícnásobný, tisíckrát

Interpunkčné a rozlišovacie znamienka

Interpunkčné znamienka

grafické znaky, ktoré nemajú fonetickú ani lexikálnu hodnotu a používajú sa na členenie textu

pri čítaní nahlas sa prejavujú zmenou intonácie a prestávkami v texte

interpunkčné znamienka:

‣ bodka

‣ čiarka

‣ bodkočiarka

‣ dvojbodka

‣ výkričník

‣ otáznik

‣ pomlčka

‣ spojovník

‣ tri bodky

‣ úvodzovky

‣ apostrof

‣ zátvorky

‣ lomka

Rozlišovacie (diakritické) znamienka

sú zvláštne znamienka, ktoré sa píšu v okolí písmena (nad, pod, alebo vedľa) a ktoré menia jeho výslovnosť alebo spĺňajú inú rozlišovaciu funkciu

môžu meniť výslovnosť celého slova, vyznačovať tón reči, rozlišovať homonymá, upozorňovať na skratky a číslovky

nepatrí medzi ne bodka nad grafémou "i,j"

V slovenčine máme:

‣ dĺžeň

‣ mäkčeň

‣ dve bodky

‣ vokáň

V ďalších jazykoch :

‣ dva dĺžne

‣ vlnovka

‣ cédille

‣ vodorovná čiarka

‣ oblúčik

‣ šikmá čiarka

‣ čiarka pod písmenom

‣ bodka nad písmenom

‣ tupý prízvuk

Intonačné prostriedky (prozodické vlastnosti reči)

artikulácia ⇒ správna výslovnosť

intonácia ⇒ komplexný zvukový jav, ktorý sa skladá z samostatných zložiek

Prozodické vlastnosti reči - intonácia

1. časová modulácia reči

‣ kvantita (dĺžka)

‣ pauza (prestávka)

‣ tempo (rýchlosť)

‣ rytmus

2. silová modulácia reči

‣ prízvuk

‣ dôraz ⇒ emfáza(citový dôraz napr. výýýborne)

‣ intenzita hlasu (sila hlasu)

3. tónová modulácia reči

‣ melódia

‣ hlasový register (výška hlasu)

2. Vývin jazyka

Word dokument

Indoeurópsky prajazyk

prajazyk predstavuje spoločný základ pre dnešné európske a niektoré ázijské jazyky

používal sa pravdepodobne na území juhovýchodnej Európy alebo  Malej Ázie a Blízkeho východu okolo roku 3 500 pred n.l

dôkazom su rovnaké alebo podobné slová (slovenské slovo syn, anglické son, nemecké sohn)

Indoeurópske jazyky rozdeľujeme na:

‣ indické jazyky - sanskrit, hindčina, nepálčina, rómčina

‣ iránske jazyky

‣ arménsky jazyk

‣ grécky jazyk

‣ albánsky jazyk

‣ italické jazyky ⇒ oskitčina, etruština, umberčina a latinčina. Z ľudovej latinčiny sa vyvinuli románske jazyky.

‣ románske jazyky ⇒ rumunčina, moldavčina, dalmatínčina, taliančina, portugalčina, väčšina francúzskych a španielskych nárečí

‣ keltské jazyky ⇒ bretónčina, waleština, škótčina, írčina

‣ germánske jazyky:
severogermánske ⇒ dánčina, nórčina, švédčina, faerčina, islandčina
západogermánske ⇒ nemčina, holandčina, flámčina, frízština, angličtina

‣ baltské jazyky ⇒ litovčina, lotyština, vymretá staropruština

‣ slovanské jazyky

‣ vymreté jazyky ⇒ chetitský jazyk, tocharský jazyk

Predspisové obdobie

Praslovenčina ako Indoeurópsky jazyk

patrila do skupiny indoeurópskych jazykov(sanskrt)

spoločný jazyk starých Slovanov v ich pôvodnej vlasti a neskôr na územiach, na ktoré sa dostali po svojej migrácii a osídľovaní karpatsko–dunajskej oblasti(6. - 8. stor.)

nie je doložený žiadnymi písomnými pamiatkami

porovnávaním tvarov slov jednotlivých slovanských jazykov sa môžeme dopracovať k podobe praslovanského slova

praslovanský jazyk mal hlásky, ktoré sa v slovenčine nezachovali(tvrdý, mäkký jer), chýbali v nej hlásky(h, f)

5. - 9. stor. sa praslovančina pod vplyvom rôznych činiteľov (odchod z pravlasti, menšie kontakty medzi jednotlivými kmeňmi po príchode na nové územie, ...) nárečovo diferencovala a postupne sa vytvorili tri nárečové oblasti praslovančiny, ktoré sa ďalej rozdrobovali na národné jazyky, ale príbuznosť v jednotlivých skupinách zostala

národným jazykom Slovákov sa stala tzv. stará slovenčina

stará slovenčina sa v nasledujúcich storočiach používala ako neoficiálny jazyk

Delenie slovanských jazykov:

1. východoslovanské jazyky ⇒ ruština, bieloruština, ukrajinčina

2. južnoslovanské jazyky ⇒ slovinčina, chorvátčina, srbčina, macedónčina, bulharčina, staroslovienčina

3. západoslovanské jazyky ⇒ slovenčina, čeština, poľština, horná a dolná lužická srbčina

Staroslovienčina

najvýznamnejšie medzníky vo vývine nášho jazyka ⇒ veľkomoravské obdobie

Veľká Morava (833 - 907) bola prvým štátom Slovanov na území dnešnej Moravy a Slovenska

príchod Konštantína (Cyrila) a Metoda ⇒ šírenie kresťanstva na našom území (863)

Konštantín a Metod priniesli staroslovienčinu ⇒ prvý slovanský kultúrny, spisovný a bohoslužobný jazyk

základ bolo nárečie macedónskych Slovanov z okolia Solúna

staroslovienčina:

‣ pôvodom južnoslovanský jazyk, ktorého základom bolo nárečie macedónskych Slovanov z okolia Solúna (dnešné Thessaloniki)

‣ jazyk náboženských obradov, vzdelancov a oficiálnych štátnych dokumentov

‣ zapisovala sa hlaholikou

‣ prvky staroslovienčiny sa zachovali v podobe cirkevnoslovanského jazyka ⇒ gréckokatolícki a pravoslávni veriaci

Hlaholika:

‣ prvé písmo Slovanov, zostavil ho Konštantín z malých písmen gréckej abecedy

Cyrilika:

‣ zjednodušená hlaholika žiakmi Konštantína a Metoda

‣ základ veľké písmená gréckej abecedy

stará slovenčina sa naďalej používala v ľudovom prostredí

11. - 15. storočie

po zániku Veľkej Moravy sa na území Slovenska naďalej rozvíjal domáci kultúrny jazyk ⇒ stará slovenčina

Vývojové zmeny v období 11. - 15. storočia:

‣ zánik alebo náhrada (vokalizácia) jerov

‣ zanik nosoviek

‣ zmena g na h

‣ zánik duálu (dvojného čísla)

‣ zánik gramatickej morfémy jest

Slovenský jazyk nebol oficiálnym štátnym ani cirkevným jazykom, ani normovaným jazykom literatúry, no bol nositeľom slovenskej národnej kultúry.

cirkevným, kultúrnym a administratívnym jazykom na území Slovenska (ako súčasti Uhorského kráľovstva), ako aj v celej Európe bola latinčina

používanie slovenčiny bolo povolené pri čítaní právnych listín i pri náboženských obradoch, kde sa latinský text prečítal aj v domácom jazyku

v písomnom styku sa na našom území používala maďarčina a nemčina

po vzniku Karlovej univerzity v Prahe (1348) ⇒ do češtiny pribúdali slovenské prvky (slovakizmy) a formuje sa slovakizovaná čeština

16. - 18. storočie

v písomnom styku ⇒ používala sa latinčina a čeština

používanie češtiny sa spájalo so šírením protestantizmu v 16. storočí ⇒ biblickú, resp. kralickú češtinu (český preklad Biblie ⇒ Kralická biblia)

domáce obyvateľstvo hovorilo domácim slovenským jazykom ⇒ nárečiami

rozvoj kultúrnej podoby slovenčiny ⇒ kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina a východoslovenčina

Romuald Hadbavný

kamaldulský mních z Červeného Kláštora

zohral dôležitú úlohu pri:

‣ preklade Biblie do kultúrnej slovenčiny

‣ zostavení latinsko–slovenského slovníka (tzv. Kamaldulský slovník)

v latinsko–slovenskom slovníku načrtol gramatiku a pravopis domáceho jazyka

Jozef Ignác Bajza

osvietenský kazateľ, jazykovedec, básnik, románopisec

ako prvý sa pokúsil uzákoniť spisovný jazyk, ale nepodarilo sa mu to

Išlo o kultivovaný domáci jazyk s prvkami češtiny (bohemizovaná slovenčina), v ktorom vydal René mláďenca príhodi a skusenosťi

jeho pravopisu a gramatike chýbala pevnejšia a odôvodnenejšia kodifikácia ⇒ nevydal žiadnu pravopisnú príručku

spisovné obdobie

Bernolákovské obdobie (1787 - 1842)

formovanie moderného slovenského národa

Anton Bernolák:

‣ vydal prvú kodifikovanú príručku spisovnej slovenčiny (1787)

‣ odstránil niektoré tradičné bohemizmy (Gasno ⇒ Ďasno, Bochen ⇒ Peceň)

‣ v spisovnej bernolákovčine vydali svoje diela: J. Fándly a J. Hollý

Kodifikačné diela:

‣ Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách s prílohou Ortographia

‣ Slovenská gramatika

Ďalšie dielo:

‣ Slowar Česko-Latinsko-Nemecko-Slovensko-Uhorský

Základné pravidlá bernolákovčiny:

1. vychádzala z kultúrnej západoslovenčiny z oblasti Trnavy

2. fonetický pravopis ⇒ „píš, ako počuješ“ (fonematický)

3. nerozlišovalo sa i/y, í/ý ⇒ piľní

4. nemala dvojhlásky

5. mala ď, ť, ň, ľ ⇒ Ťelo, Oňi

6. podstatné mená a výrazy, ktoré sa spájajú s osobami, sa písali veľkým začiatočným písmenom ⇒ Hospodár, Sláwa

7. predložky s a z sa písali podľa výslovnosti ⇒ s Kaplnki, z Adamom

8. hláska j sa písala ako g ⇒ domagší

9. obsahovala skupinu šč ⇒ ešče, púščať

10. hláska v sa písala ako w ⇒ Slowár

Bernolákovčina nikdy nebola prijatá ako celonárodný slovenský jazyk ⇒ ostala spisovným jazykom len pre katolíkov

Štúrovské obdobie (1843 - 1852)

Ľudovít Štúr:

‣ uzákonil nový spisovný jazyk (1843) na fare v Hlbokom spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom

kodifikačná príručka ⇒ Náuka reči slovenskej

zavedenie spisovnej slovenčiny odôvodnil v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí

Základné pravidlá štúrovského pravopisu:

1. vychádzal z kultúrnej stredoslovenčiny

2. fonetický pravopis – „píš, ako počuješ“

3. pri zapisovaní v, j, g sa prestali používať písmená w, g, gˇ

4. dôsledné označovanie mäkkosti – ďe, ťe, ňe, ľe, ďi, ťi, ňi, ľi

5. neprítomnosť hlások ľ, ä, é, ó, iu

6. dvojhlásky sa zapisovali kombináciou ja, je, uo

7. stále sa nepoužívalo y/ý

8. v G. pl. m. r. sa hláska v píše ako u – králou, sluhou

9. nemá iu, namiesto toho používa ú – božú, znameňú

aj evenielici aj katolíci začali používať spisovnú slovenčinu

v otázke spisovného jazyka vládol výrazný chaos (čeština u evanjelikov, bernolákovčina, štúrovská slovenčina so snahou o opravu – Hurban, Hodža, Hattala).

napriek námietkam proti Štúrovej spisovnej slovenčine (M. M. Hodža, J. Kollár, M. Hattala) sa začala spisovná slovenčina spontánne používať

o úspech štúrovčiny sa ale postarala literárna tvorba štúrovcov

Reformné obdobie (1852 - 1863)

1851 ⇒ začiatok reformného obdobia ⇒ Hattala - Krátka mluvnica Slovenská

etymológia - (náuka o pôvode slova) - návrat k praslovančine

v Bratislave sa uskutočnilo stretnutie katolíckych a evanjelických vzdelancov (Ľ. Štúr, M. M. Hodža. J. M. Hurban, M. Hattala, J. Palárik) ⇒ dohoda o reforme štúrovčiny

Hodžovsko-hattalovská reforma priniesla zmeny, ktoré sú zachytené v Krátkej mluvnici slovenskej

Zmeny v štúrovčine po reforme:

1. Zavedenie y/ý

2. Zavedenie samohlásky ä

3. Zavedenie dvojhlások ia, ie, ô namiesto ja, je, uo

4. Zavedenie mäkkej spoluhlásky ľ

5. Mäkkosť pri spoluhláskach ď, ť, ň, ľ pred i, í, ie, ia, iu sa prestala vyznačovať

uvedená reformovaná štúrovčina sa s menšími zmenami používa dodnes

Matičné obdobie (1863 - 1875)

Významný dokument slovenského národa z roku 1861 ⇒ Memorandum národa slovenského

Memorandum národa slovenského ⇒ obsahoval aj požiadavku zaviesť slovenčinu do škôl

Viedenská vláda povolila používanie slovenčiny v niektorých katolíckych školách a povolila vytvorenie národnej inštitúcie, ktorá bude toto povolenie uskutočňovať

v roku 1863 vznikla Matica slovenská a tri slovenské gymnáziá (Revúca, Kláštor pod Znievom, Martin) ⇒ 1875 ich maďarské úrady zatvorili

Martinské obdobie (1875 - 1918)

po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií ostal Turčiansky sv. Martin naďalej centrom rôznych aktivít slovenských národovcov

v Turčianskom sv. Martine:

‣ pracovali redakcie novín a časopisov (Slovenské pohľady, Národné noviny)

‣ pôsobili tu významné osobnosti ((J. Škultéty, S. H. Vajanský, K. Kuzmány)

‣ vytvárala sa tu postupne reč, ktorú označujeme termínom martinský úzus

S. Czambel v diele Rukoväť spisovnej reči slovenskej spracoval v roku 1902 gramatiku martinského úzusu

martinský úzus sa tak stal normou spisovnej slovenčiny

Obdobie Československej republiky (1918 - 1939)

po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa slovenčina stala štátnym, úradným a vyučovacím jazykom

v 30. rokoch zjednotenie českého a slovenského jazyka ⇒ Pravidlá slovenského pravopisu (1931)

vypracovali ich jazykovedci pod vedením českého jazykovedca Václava Vážneho

mnohí slovenskí jazykovedci s uvedenými pravidlami nesúhlasili ⇒ 1932 založili časopis Slovenská reč ⇒ snaha o „očistenie“ spisovnej slovenčiny od cudzích vplyvov ⇒ jazykový purizmus

Súčastná spisovná Slovenčina (1939 - súčastnosť)

Nové Pravidlá slovenského pravopisu vyšli zásluhou Henricha Barteka v roku 1940

1943 vznikol v Bratislave Jazykovedný ústav, ktorý pracuje dodnes pod názvom Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV

od roku 1953 do roku 1971 vyšli v 11 vydaniach ďalšie Pravidlá slovenského pravopisu pod vedením Štefana Peciara a priniesli niektoré radikálne zmeny

Zmeny v slovenskom pravopise po reforme:

1. Jednotné písanie –li po l-ových príčastiach (muži/ženy pracovali)

2. Písanie predpôn s-, z- podľa výslovnosti

3. Predložka z, zo sa spája len s genitívom, predložka s, so len s inštrumentálom

časopisy Slovenská reč, Jazykovedný časopis, Kultúra slova prispeli k vývoju spisovnej slovenčiny

významnú úlohu zohrala aj relácia Jazyková poradňa Slovenského rozhlasu

po roku 1968 ⇒ česko–slovenská dvojjazykovosť ⇒ zrovnoprávnenie slovenčiny a češtiny ⇒ pasívny bilingvizmus

1966 ⇒ Morfológia slovenského jazyka ⇒ vypracovaná pod vedením Jozefa Ružičku ⇒ zavŕšenie procesu ustálenia morfologickej stavby súčasnej spisovnej slovenčiny

1984 Ábel Kráľ vydal Pravidlá slovenskej výslovnosti ⇒ prvú oficiálnu príručku spisovnej výslovnosti slovenčiny ⇒ ustálenie hláskovej stavby súčasnej spisovnej slovenčiny

zásadné zmeny nastali po roku 1989 (nežná revolúcia) a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1993)

1991 vydané nové Pravidlá slovenského pravopisu,ktoré priniesli viaceré zásadné zmeny v pravopise

Niektoré zmeny v pravopise po roku 1991:

1. zjednodušilo sa písanie veľkých písmen

2. príslovky, častice a citoslovcia sa môžu písať osobitne aj dovedna, uprednostňuje sa ale písanie dovedna

3. zmeny nastali v pravidle o rytmickom krátení

4. zjednodušilo sa písanie čiarky pred priraďovacími spojkami a, i, aj , ani, alebo, či

po roku 1993 nastala v Slovenskej republike nová jazyková situácia ⇒ odstránenie česko-slovenskej dvojjazykovosti z verejnej komunikácie

1995 bol prijatý Zákon o štátnom jazyku ⇒ úprava používania spisovného jazyka vo verejnom styku

rok 2000 Pravidlá slovenského pravopisu

rok 2003 Krátky slovník slovenského jazyka

rok 2004 Slovenčina sa stáva rokovacím jazykom Európskej únie

rok 2006 Súčasný slovník slovenského jazyka a - g

rok 2011 Súčasný slovník slovenského jazyka h - l

rok 2009 Novela zákona o Štátnom jazyku

jazyková kultúra - cieľavedomá činnosť smerujúca k pestovaniu spisovnej podoby národného jazyka - zodpovedá Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra (SAV)

Literatúra

1. Realizmus

monodráma:

‣ hra pre 1 herca

Premeny Realizmu

veľký rozmach vedy a techniky

2. polovica 19. storočia vo Francúzsku

reálne zachytenie skutočnosti vrátane negatív (chudoba, rasizmus, sex, násilie)

urbanizácia

industrializácia

anonymita

Rakúsko-Uhorsko ⇒ jednota uhorského národa ⇒ migrácia ,vysťahovalectvo

časopis Hlas

‣ hra Hlasisti

‣ konať dobro a byť dobrý

odpor proti monarchii

1. svetová vojna 1914 - 1918

1919 - Univerzita Komenského v Bratislave

1926 - Slovenský rozhlas

svetová hospodárska kríza

Adolf Hitler

Naturalizmus

Znaky naturalizmu
snaha o vedecký obraz skutočnosti
detailná analýza neprijemných stránok
prevaha postáv z nízkych vrstiev
nezaujatý hodnotiaci postoj autora
jedinečnosť postáv ⇒ typizácia
sociálny a biologický determinizmus ⇒ človek vymedzený životnosťou, rasou pôvodom
človek súčasť prírody

Emilie Zola - prvý predstaviteľ

román s autobiografickými prvkami/biografiou ⇒ autor hľadá prvky z jeho osobného života

vyjadrenie skeptického pohľadu na narodnú ľahostajnosť a život v spoločnosť na konci monarchie, pred vznikom ČSR

životopisný román ⇒ zobrazuje život známej osobnosti v chronologickom slede

špecifický žáner

zdrojom informácií boli dobové dokumenty

Nové podoby realizmu

odídenie od realistického románu ⇒ založeného na schéme balzacovského románu ⇒ experimentovanie

sociálny/spoločenský román - spoločenská problematika

historický román - hľadanie postoja k minulosti

rozšírenie literatúry pre dievčatá/detektívnej literatúry

alfabetizácia - hromadná výučba písania a čítania

nový prvok v slovenskej próze - výsmech a satira pri zobrazovaní neobvyklého sveta

román rieka - obsiahly román, ktorý zachytáva rozsiahle časové obdobie s mohutnou dejovou líniou a množstvom epizód

románová novela

protivojnový román

románová novela

postvojnový román - obžaloba vojny, lebo nepraje najkrajšiemu ľudskému citu

30.1.1918 - 29.3.1918

obsah:

Peter 30.1.1918 cestuje metrom, keď počas bombardovania Paríža vznikne chaos a panika, Lucia ho náhodne chytí za ruku. Neskôr sa stretávaju a ich stretnutia začnú byť častejšie. Peter pochádza z meštianskej rodiny, ktorá si potrpí na postavení. Lucia pochádza z chudobnej rodiny a nedokončila školu maliarstva. Ich láska im dáva nádej, začínajú sa tešiť zo života, ale čelia bezradnosti kvôli vojne. Peter pod vplyvom Lucie mení názory na usporiadanie spoločnosti, uvedomil si korene spoločenskej nespravodlivosti. Pod vplyvom brata, ktorý sa vrátil z vojny na dovolenku, mení názor na vojnu. Lucia a Peter sa rozhodnú tajne zasnúbiť naveky v piatok. Pri opätovnom bombardovaní Paríža obaja umierajú v rujinách kostola, kedy sa snaží Lucia v poslednej chvíli uchrániť Petra objatím. ⇒ Parabola s Veľkým piatkom - Ježiš zomiera na kríži, zomierajú 2 mladí ľudia ⇒ fyzická láska zomiera (ako Ježiš na kríži), ale stáva sa večne živou.

psychologická novela

spoločenský/sociálny román

detektívny román:

‣ riešenie záhady vraždy, hľadanie vinníka

‣ ústrednou postavou je detektív, ktorý má menej inteligentného pomocníka

frazeologizmus ⇒ mať Filipa ⇒ byť múdry

konverzačná komédia ⇒ založená na slovnej komike

3 dejstvá

satira, paradox, výsmech anglickej vyššej spoločnosti ⇒ z jej obmedzenosti, puritanstva (úzkoprso sa pridržiavajúci prísnych, mravných zásad) a spôsobu konverzácie

v slovenskej literatúre je podobnou konverzačnou komédiou Čaj u pána senátora od Ivana Stodolu

2. Literárna Moderna

2 dominantné smery:

‣ symbolizmus

‣ impresionizmus

začiatok 20. storočia prináša modernú dobu (civilizácia, priemysel), ale paradoxne táto civilizácia prináša zánik starého umenia

iracionalizmus ⇒ popretie rozumu

subjektivizmus:

‣ moje vnútorné pocity

‣ umelci sa nesnažia zobraziť svet taký, aký je v skutočnosti

dekadentnosť ⇒ úpadok

vo výtvarnom období toto obdobie literárneho obdobia zachytáva secesia

v literatúre sa stáva dominantnou lyrika ⇒ básnik sa ponára do svojho vnútra do sveta snov, ilúzií impresií (dojmov) a symbolov

odklon od tradičnej veršovanej poézie a vzniká nový žáner ⇒ báseň v próze

autori sa snažia nereagovať na spoločenské udalosti ⇒ východisko vidia v tzv. absolútnej (čistej) lyrike, kde nie je kladený dôraz na obsah, ale na formu

Symbolizmus

symbol

čistá lyrika

Znaky symbolizmu
nepriame pomenovanie skutočnosti
individualizmus
únik do sveta snov, predstáv, mýtov, pesimistických nálad
obraznosť a zmyslovosť
využívanie knižných slov (satan, diabol, démon)
uvoľňovanie viazaného verša ⇒ voľný verš (presah bez rýmu a interpunkcie)

jediný smer, ktorý sa začal najprv v literatúre a až potom v umení

zo zbierky: Kvety zla

niektorí autori ju označili za hymnu zmyslov

popisuje životný pocit básnika, ktorý k svojej tvorbe potrebuje voľnosť, nie je zväzovaný spoločenskými požiadavkami/normami

prirodná lyrika

z hľadiska žánru je básňou v próze ⇒ krátky rytmizovaný žáner neviazanej reči, ktorý využíva výrazové prostriedky typické pre verš (trópy, figúry)

jednoaktovka

Slovenský symbolizmus

patrí do literatúry moderny

významní predstavitelia:

‣ Ivan Krasko

‣ Vladimir Roy

‣ Janko Jesenský

slovenská literatúra moderna na rozdiel od svetovej reaguje na ťažké obdobie rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie a vznik Československej republiky

motívy ako v svetovej literatúre:

‣ láska

‣ osamelosť

‣ samota

autori spracúvajú aj intímne témy, ale pre publikovanie si volia pseudonym

hlavný pocit ⇒ nostalgia

dominantné témy:

‣ domov

‣ matka

spoločenská lyrika

reakcia na zatvorenie 3 slovenských gymnázii a Matice slovenskej (1863-1875)

slovenské gymnázia:

‣ Martin

‣ Revúca

‣ Kláštor pod Znievom

osobná/intímna lyrika - zachytáva intímne rozpoloženie a jeho vnútorný svet

poézia nie je chápaná ako prostriedok, ktorým môžeme prehovoriť k národu, burcovať ho, prípadne zaujať osobný postoj

modernisti prechádzdajú od národnostných programov k analýze vlastného vnútra

dominuje pocit osamelosti, opustenosti, strata životnej prespektívy

asociatívnosť- združovanie, radenie predstáv na základe určitej podobnosti

symboly:

‣ topoľ - symbol osamelosti

‣ do noci - symbol opustenosti

‣ havran - smrť

spájanie topoľov so smutnými negatívnimi pocitmi (nahé, holé, ošarpané)

symbolika národa - topole - nahé (na pokraji záhuby)

jasné vymedzenie lyrického subjektu zámenom môj

zo zbierky Verše

ľúbostná lyrika

1. strofa - opis rodnej dediny

2. strofa - autor sa stotožňuje s lyrickým hrdinom, ktorý prichádza z cudziny

5. strofa - viera v lepšiu budúcnosť

symboly:

otcova roľa ⇒ vlasť

téma: útlak slovenského národa

idea: viera v lepšiu budúcnosť

využívané najmä s a š ⇒ pocit vyprahnutosti a sucha

zo zbierky Verše

striedavý rým

Impresionizmus

symbolisti používali v tvorbe aj umelecké prodtriedky (impresia - dojem)

maliari prešli k pointilizmu

Znaky impresionizmu
zachytenie okamžitých zmyslových dojmov, nálad
individualizmus
zmyslovosť (zrak,sluch...)
hudobnosť verša (kakofónia, eufónia)
synestézia (spájanie rôznych vnemov)
uvoľňovanie veršovej formy

slovami vytvára asociácie spojené so zmyslovým vnímaní - prírodu, náladu aj pocity dokázal stvárniť cez prácu so zmyslami

úvahová (reflexívna) lyrika

zo zbierky Saturnské básne

synestézia ⇒ spájanie rôznych zmyslových vnemov v básni (ostrá vôňa,slepé ticho)

deskriptívna lyrika

3. Moderná slovenská poézia

Neosymbolizmus

20. a 30. roky 20. storočia

2. vlna symbolizmu

uplatňujú sa typické znaky, témy, ale pribúdajú aj nové témy, kedy pribúda vystupňovaný pesimizmus (kam až svet dospel), tragický pocit zo života, skepsa (pochybovanie)

autori sa prikláňaju viac k viere ako k rozumu

v dielách sa môžeme stretnúť až s dolorizmom (bolestivosť v básni)

ľúbostná/reflexívna lyrika

veršovaná schéma

umelecké prostriedky:

‣ horiace ľady (oxymoron)

‣ láska zrádza (metonymia)

‣ vrelá krv (epiteton)

Vitalizmus

latinsky vitae - život

myšlienkový prúd

senzualizmus ⇒ (vnímanie krásy života všetkými zmyslami)

hlavné znaky:

‣ radosť

‣ optimizmus

nová reakcia na mier a obnovu nových životných hodnôt na svete

základom je životná energia, sila, ktorá ženie človeka a spoločnosť vpred

spája sa so senzualizmom ⇒ vnímanie krásy života všetkými zmyslami

najčastejšie témy:

‣ mladosť

‣ krása

‣ láska

‣ priateľstvo

výrazové prostriedky:

‣ každodenný jazyk (hovorový)

‣ pokračuje sa v tendencii uvoľnovania veršovej formy v prospech voľného verša

‣ experimentuje sa s grafickým usporiadaním básne

‣ dôraz na každodennosť

využíva civilizmy ⇒ slová spojené s duchom modernej doby

zdôrazňuje čechizmy

Ján Smrek	Emil Boleslav Lukáč
žena má rôzne podoby (dedinčanka , mestská slečna ,tanečnica v bare, matka ...) dievča je zobrazené ako krásny obraz, ktorého sa nemožno dotýkať nevníma ju sociálne (chudobná/bohatá...) , dôležitá je jej príťažlivosť, krása ... zobrazuje ženu aj ako vábivú ružu/exotický kvet piesňové útvary, uvoľnené strofy	lásku chápe problémovo, vyvoláva v ňom pocit neistoty objavuje sa paradox, irónia, uštipačnosť (podobne ako J.Jesenský) vzťah je plný napätia a protikladov (víťazstvo/prehra, nádej/sklamanie) vo veršoch vyniká kultivovanosť a talent
od neosymbolizmu ⇒ k vitalizmu	od neosymbolizmu ⇒ k dolorizmu
optimizmus	pesimizmus
túžba zabudnúť na minulosť	neustále pripomínanie si minulosti
zobrazenie konkrétneho zážitku	zobrazenie konkrétneho zážitku
hravosť	protiklad, paradox
programový životný optimizmus	tragický pesimistický životný pocit
poeta natus(rodený básnik)	poeta doctus(básnik učený)
hovorový jazyk, senzualizmus, poézia všedného dňa	knižná intelektuálna lexika
odhodlanie žiť pre prítomnosť	mediatívny a reflexívny charakter poézie

4. Avantgarda

predvoj (predzvesť)

pomenovanie pre rôzne smery a literárne prúdy v modernistickom období a zachytávanie dynamiky literárneho procesu

avantgardistickí umelci sa združujú do skupín/prúdov, ktoré vydávajú svoje manifesty a nimi vysvetľujú ich pohľad na svet

odmietajú tradičné normy v živote umením

podpora:

‣ pokroku

‣ revolučnej zmeny v tvorivých postupoch, prostriedkoch aj v literárnych žánroch

Znaky avantgardy
vydávanie manifestov (napr. manifest Komunistickey strany), spoločných programov
odmietanie umeleckej tradície (tradičného umenia)
deformácia reality ⇒ v snahe byť čo najoriginálnejší deformácia vrcholí až v negácii, akoby už nebolo čo povedať (napr. v hudbe ticho, v maliarstve biely papier)
hľadanie nových ciest v umení ⇒ experimentovanie s novými vyjadrovacími možnosťami umenia

Avantgardné hnutia a smery
futurizmus	konštruktivizmus	surrealizmus	katolícka moderna
kubizmus	expresionizmus	nadrealizmus	──────────
kubofuturizmus	dadaizmus	poetizmus	naturalizmus

Slovenská avantgarda

slovenskí autori postupne opušťajú národnu tématiku a tématiku dedinského prostredia a pod vplyvom svetovej literatúry sa včleňujú do jednotlivých avangardných smerov a hnutí

žánrový synkretizmus

polytematická báseň ⇒ (v 1 básni viacero tém)

do prózy preniká viac lyriky (lyrizmus) a expresivity

dráma je ovplyvnená vznikom Slovenského národného divadla (1920)

vo svete prevažoval surrealizmus, zatiaľ čo na Slovensku nadrealizmus

Na území Slovenska ⇒ Avantgarda 38

Futurizmus

futurus - budúci

vznik v Taliansku

zakladateľ - Filippo Marinetti

základ dynamika, pohyb, rýchlosť, typické znaky modernej doby

inšpiurácia budúcnosťou

odklon od tradícií

oslava pokroku, militarizmu

futuristi:

‣ dávali dôraz na voľné asociácie

‣ nepouživali interpunkciu (používali matematické znamienka)

‣ uvoľnili grafickú podobu básne (schodíkové verše)

snažili sa zachytiť reálne zvuky pomocou onomatopojí (slovné napodobenie prírodných zvukov)

Kubizmus

cubus - kocka

k presláveniu prispel Pablo Picasso

zobrazenie objektívnej realitej v geometrických tvaroch, tak ako ich umelec myslí (na predmet sa vieme pozrieť z viacerých uhlov pohľadu)

zjednodušené tvary, odstránila sa dekoratívnosť ⇒ vytvára sa dojem priestoru

vznikajú nové graficky upravené básne kaligram (optická báseň) ⇒ báseň súvisí s daným obrazcom

dominuje voľný verš

vznik báseň pásmo ⇒ literárny žáner modernej poézie modernej poézie

zakladateľ Guillaume Apollinaire

typické znaky:

‣ polytematickosť

‣ obraznosť

motív: náboženstvo, umenie, cestovanie, každodenná ulica

striedanie časových rovín (minulosť ⇐⇒ prítomnosť)

využitá metóda prúdu vedomia

‣ plynúce predstavy

‣ spomienky

‣ vizuálne vnemy ⇒ ulica

‣ zvukové vnemy ⇒ siréna

využitá metóda asociácie (predstavy)

Konštruktiviznus

znamená zostrojenie

spojený s technickým pokrokom a priemyslom

v manifeste žiadali budovať novú spoločnosť

poukázali na potrebu prepojiť literatúru so sociálnym a politickým rozdielom

vzdialili sa od idei oslobodiť umenie od akýchkoľvek spoločenských funkcií

Kubofuturizmus

vznikol v Rusku

využívali princíp koláže

Expresionizmus

expresionizmus - výraz

vznik pred 1. svetovou vojnou

vyjadroval nový životný pocit a nové vnímanie reality

hlavným cieľom bolo vtlačiť osobitný výraz umeleckému dielu, ktorý by človeka zaujal

výraz mal pôsobiť na city, emócie

ide o vyjadrenie vlastného pohľadu na objekt zobrazenie (subjektivizovaná umelecká realita)

do expresionizme sa do epických diel dostáva viac lyriky (lyrizuje sa)

autori prvotne zobrazujú to, čo sa deje vo vnútri postavy a nie historické okolnosti

typická prehnaná obraznosť

v literárnych dielach sa autori snažia zhmotniť utrpenie, škaredosť

autori vytvárajú kontrastné postavy a nechávajú ich konať v nekaždodenných situáciách

postavy sa prejavujú impulzívne

autori sa zameriavajú na ťaživé témy, kedy aj navonok kladne pôsobiaci hrdina koná skratovo

toto obdobie dalo základ pre žáner absurdná dráma

v slovenskej próze sa lyrizácia prózy prejavila v naturizme

expresionizmus ⇒ lyrizácia prózy ⇒ naturizmus

Znaky expresionizmu v epike
Subjektívny odraz vnímania, autobiografické
zvýrazňovanie záporných detailov skutočnosti
základný kompozičný prvok/princíp - kontrast/protiklad
asociatívne radenie motívov
motív revolty
pudové konanie, prevláda silný cit, hrôza
dynamickosť výrazu (krátke vety, neukončené výpovede, elipsy, pestrá modalita viet)

skupinu študentov motivuje ísť do vojny fanatický učiteľ, ktorý paradoxne ostáva doma

všetci postupne zomierajú

v boji si Paul (rozprávač) uvedomuje, že nepriateľský vojak, ktorého zastrelil, by mohol byť aj jeho priateľom

ja rozprávanie, v závere on rozprávanie

"Na západe nič nové" ⇒ stále sa na západe bojuje, aj keď sa už uzatvárali zmluvy

sociálny psychologický román

Jozef Mak ⇒ "človek-milión"

"živý bič" - vojna bičuje dedinčanov

sociálno-psychologický román

obraz dediny (Ráztoky) počas 1. svetovej vojny, jej dopad na civilné obyvateľstvo

má 2 časti:

‣ Stratené ruky

‣ Adam Hlavaj

kolektívny hrdina ⇒ unanimistický román ⇒ expresnívne vyjadruje pocity (Ráztoky bojovali)

súc ⇒ prechodník namiesto byť

psychologická poviedka

vychádza zo skutočnej udalosti ⇒ sestra autora prišla vinou kamarátky o oko

súvis s expresionizmom - vyjadrenie pocitov autora k postihnutej sestre

spoločenský (nespokojnosť autora so svetom), individuálny konflikt

psychologická dráma

hlavné postavy: matka (Anna), syn Jano, syn Paľo

banícke prostredie

matka sa obetuje, aby zmierila synov

roviny:

‣ transcendentálna

‣ reálna

hlavné postavy:

‣ Anna ⇒ matka

‣ Jano ⇒ syn

‣ Paľo ⇒ syn

Znaky expresionizmu v dráme Matka
sústredenie sa na psychiku jednotlivcov ⇒ interpersonálny konflikt
vzbura, odboj jednotlivca proti osudu alebo postaveniu
expresivita prejavovaných citov
iracionálne prvky ⇒ matka a jej vidiny
kontrast postáv
existenciálna otázka života a smrti
prítomnosť mystických prvkov v deji
expresívna lexika a syntax

tragédia

prvky expresionizmu:

‣ náznak iracionality ⇒ matka verila, že syn nezahynul

‣ úzka väzba človeka na prírodu ⇒ ovce, ľútosť za horou

Obsah:

1. Bačo a Ondrej Muranica sa vracia z Ameriky nečakane domov, napriek vyhláseniu za mrtvého.

2. Jeho žena Eva sa vydala po 2.krát za Miša, s ktorým má dieťa.

3. Ondrej mal po nehode v USA stratu pamäti

4. Ondrejovi sa pamäť opäť vracia.

5. Ondrej sa vráti a žiada Evu, aby sa k nemu vrátila.

6. Eva si siaha na život, lebo je v hraničnej situácii.

Dadaizmus

zakladateľom bol Tristan Tzara

označenie umeleckého štýlu a výstredného životného štýlu

dadaisti ⇒ proti vojne a obiňovali ju, že priviedla ľudstvo do stavu, v akom sa nachádza

Význam dada:
v rumunčine, v rodnom jazyku zakladateľa dadaizmu Tristana Tzaru ⇒ áno-áno
vo francúzkom jazyku ⇒ hojdací koník
v nemčine ⇒ absurdná naivita (primitivizmus)

veda ľudstvu nepomáha, ale škodí

typické znaky:

‣ iracionalizmus

‣ primitivizmus

‣ anarchia (chaos do systému)

cieľ prebrať ľudí z útlmu

podstatné bolo šokovať

báseň-koláž (náhodne poskladané slová bez zjavného obsahu)

tvorili nezmyselné slová ⇒ hrali sa so slovom

využívali namiesto slov aj grafické znaky

podstatná bola forma, nie obsah ⇒ išlo o vytvorenie čistej lyriky (nepoškvrnenej) ⇒ absolútna poézia

⚠ Nekompletné učivo

Poetizmus

vznikol v Čechách v 20=tých rokoch 20. storočia

založili ho českí ľavicovo orientovaní básnici, ktorí odmietali českú proletársku tvorbu

snaha o čistú poéziu

poézia, ktorá nie je zaťažená ideológiou ani morálkou

poéziu významne dotvárali ilustráciami

zakladatelia poetizmu:

‣ Vítěslav Nezval

‣ Jaroslav Seifert

výrazný vplyv avantgardy hlavne konštruktivizmu (narúša klasické strofy, pracuje s predstavou geometrických tvarov, enumerácia)

autor vyjadruje istotu detstva s prechodom do neistoty dospelosti

detstvo symbulizuje kruh, koleso

romboid ⇒ dospelosť

Surrealizmus/Nadrealizmus

východiskový smer ⇒ dadaizmus

vrchol avantgardy

išlo o snahu absolútne sa oslobodiť v bytí aj vedomí

inšpirácia pre umelcov bola psychoanalýza Sigmunda Freuda

‣ hlavná je jeho teória o podvedomí a teória o potlačení túžob a predstáv

psychický automatizmus ⇒ voľný sled myšlienok bez kontroly rozumu

automatický text:

obsahuje veľa opakovacích figúr, opakuje celé syntaktické konštrukcie

text je prepojením vedomia a nevedomia

často používaná genitívna metafora

zakladateľ surealizmu André Breton

napísal Manifest surrealizmu

vo svojej tvorbe autori veľmi často využívali predstavu voľných asociácii

vysvetlenie voľných asociácii ⇒ všetko ľudské konanie je ovplyvnené podvedomím

Nadrealizmus

v podmienkach slovenskej literatúry v 30-tých a 40-tých rokoch 20. storočia nazývame surrealizmus nadrealizmom

surrealizmus vo svete bol aj životnou filozofiou, ale na Slovensku bol len istou etapou v tvorbe básnika, slovenskí nadrealisti nepopierali funkciu rozumu

prvé dielo ⇒ Uťaté ruky - Rudolf Fábry

slovenskí nadrealisti nepopierali funkciu rozumu

mechanický automatizmus bol nahradený psychickým automatizmom (voľný sled myšlienon bez kontroly) ⇒ automatický text (vzniká spontánne bez plánu alebo zámeru ⇒ zachytenie podvedomých zážitkov)

mechanický autonomizmus:

‣ typickým znakom sú opakovacie figúry, syntaktické konštrukcie

‣ jeden z najpoužívanejších prostriedkov je genitívna metafora

rozvoj v 30. a 40. rokoch 20. storočia

návrat k spoločenskej funkcii umenia

⚠ Nekompletné učivo

Surrealistická/nadrealistická poézia
povedomie,nevedomé Ja:potlačené túžby a spomienky sny, fantázia	prenikanie podvedomia do umeleckého diela	‣ spontánnosť ‣ absolútna sloboda slova ‣ rozumom nekontrolované voľné asociácie ‣ porušenie psychickej rovnováhy ‣ automatické písanie
		‣ zdánlivo protirečivá kombinácia slov, predmetov ‣ chýbajúca interpunkcia ‣ voľný verš ‣ veršové presahy

Rozdiel svet/SR
Svet	SR
životná filozofia úloha rozumu popieraná	určitá etapa v tvorbe slovných básnikov úloha rozumu nebola popieraná, ako vo svetovom reagujú na sociálnu situáciu

voľné radenie predstáv, asociácií

absencia odrazu reálneho sveta

voľný verš

neobsahuje verše

experimentálna báseň

voľné riadenie asociácií

kladený dôraz na formu básne a nie obsah

automatický text

básnická skladba

motív: symbol zhasnutého (ešte nesvietiaceho) dňa svetla (slnce černejší než závoj)

genitívna metafora("lysiny svetla")

využíva vnemy - zrak a sluch

katolícka moderna

vznikla 30. rokoch 19. stor. vo Francúzsku

zakladateľ Henri Bremond

radia sa tu kňazi a mnísi, ktorí písali duchovnú poéziu, v ktorej sa odzrkadľoval hlboký a vrúcny vzťah k Bohu

Východiskom boli:

‣ poetizmus

‣ surrealizmus

‣ symbolizmus

prestavitelia boli nútení emigrovať do cudziny

s pojmom katolícka moderna sa spája ⇒ čistá poézia (vyjadruje vzťah k Bohu - zmyslové vnímanie)

používa litotes ⇒ dvojitý zápor („nemožno nesúhlasiť“)

Naturizmus

natura ⇒ príroda

expresionizmus ⇒ lyrizácia prózy ⇒ naturizmus

v slovenskej literatúre 30. a 40. roky

komplikuje sa politická situácia

naturizmus je útek autorov pred službou ideológii

dôležité su živ. hodnoty spojené s pôdou, prírodou, prácou, tradíciami

reagoval na vojnový štát

práve kvôli neistým a ťažkým životným podmienkam hľadá cestu do hôr k prírode, preč od civilizácie

vracia sa k tradíciam a mýtom

oslavoval človeka v uprostred prírody

filozofia prírodného človeka

postavy zvieratá (vlkolak, vlk)

biologický/cyklický čas (dej sa meria vekom postavy, striedaním dňa a noci, striedaním ročných období)

svojská/autonónmna umelecká realita (nedozvieme sa, čo sa deje so štátom...)

priamy rozprávač

Najčastejšie témy naturizmu:

‣ láska

‣ priateľstvo

‣ vrúcny vzťah k prírode

‣ k domovu

‣ téma detstva

‣ zmysel pre česť

Najčastejšie útvary naturizmu:

‣ poviedka

‣ novela

Znaky naturizmu
hlavná postava dedinský človek úzko spojený s prírodov príroda (panenská, nepoškvrnená) - vrchársky naturizmus polarizácia (rozdelenie sveta, skupiny ľudí) čas je prírodný oslabená dejová línia dominuje opis prírody postavy majú slabé sociálne väzby prvky ľudovej slovestnosti (rozprávkovosť, záhadnosť, tajuplnosť)

novela

Hlavné postavy:

‣ Martin Lepiš (Drak)

‣ Šimon

‣ Eva

románová novela

kôň pomstí zlo

symbolika (číslo 3)

Hlavné postavy:

‣ Peter

‣ Magdalénka

‣ Jano Zápotočný

novela

Hlavné postavy:

‣ valach

‣ Malka

‣ Šajban

valach nemá meno (zdôraznenie spätosti s prírodou)

Počiatky absurdnej literatúry

⚠ Nekompletné učivo

český novinár

spisovateľ

zúčastnil sa aktívne 1. sv. vojny

žil bohemským životom

ide o jeden z najprekladanejších románov českej literatúry

román je pohľadom na vojnu očami jednoduchého človeka (nižší intelekt) ⇒ Švejk je dobrák a plní príkazy svedomito

dáva do popredia pseudohrdinstvo

vysmieva sa zo skostnatelosti armády

groteskné situácie a historky podčiarkujú absurditu vojny (švejkovanie)

Sociálne angažovaná literatúra

zaoberá sa objetívnou realitou

zaujíma ju postoj k sociálnym otázkam, pričom sa zameriavajú na sociálne slabšie vrstvy

vznik odštartovala októbrová revolúcia v roku 1917

do popredia sa dostalo zrovnoprávnenie spoločnosti, odsúdenie vykorisťovania, agitácia v prospech ľavicovej ideológie

proletariát ⇒ umelo vytvorená vrstva v spoločnosti na zníženie spoločenských rozdielov

v básni sa nevyvyšuje (ja sa k veľkým nepočítam)

expresívne slová (ryba blbá, ulica reve)

autor očakáva zmenu

ľavicovo orientovaná poézia

obsahuje okazionalizmy (metaže, bezyjaký), civilizmy

balada prešla v medzivojnovom období zmenou ⇒ nevrcholí vždy smrťou, je však smutná, pochmúrna, ťaživá

epická zložka sa oproti klasickej balade oslabuje, často ide o lyrizovanú báseň s náznakom deja

Literatúra prúdu vedomia

1. Starovek	2. Stredovek	3. Renesancia	4. Barok
hrdinský epos	rytiersky epos	pirakreskný román	dobrodružný román
	rytiersky román		cestopisný román
5. Osvietenský klasicizmus	6. Romantizmus	7. Realizmus	8. Prvá polovica 20.stor.
výchovný román	historický román	sociálny/spoločenský román	román s prúdom vedomia
	gotický (hororový) román	psychologický román
	román denník

Prúd vedomia:

‣ je rozprávačská metóda, v ktorej dominuje uvoľnený vnútorný monológ a tvorí vrchol experimentovania s jazykom v avantgardnej tvorbe

‣ narúšajú sa dovtedy klasické metódy rozprávania ⇒ znásobuje sa počet rozprávačov, prelína sa niekoľko dejových línií, výrazne sa oslabuje dej a vzniká nový typ rozprávača ⇒ nespoľahlivý rozprávač

‣ nekontrolovaný prúd myšlienok ⇒ často chaotický

‣ autori sa vyjadrujú v nezvykle dlhých vetách

‣ vynechávanie interpunkcie

nespoľahlivého rozprávača hodnotíme predovšetkým z pohľadu čitateľa (psychický narušený človek, príliž vzdelaný človek, malé dieťa)

Kompozícia diela:

4 diely románu, ktorých názvy tvoria 4 dni zachytávajúce osud rodiny Compsenovcov

stretávame sa s nespoľahlivým rozprávačom (duševne chorý)

vynechávanie interpunkcie

⚠ Nekompletné učivo

Sloh

⚠ Nekompletné učivo

Text

Slovenský jazyk

Všeobecné poznatky o jazyku

Semiotika, jazyk, reč, jazykový znak

Semiotika - náuka o znakoch, zaoberá sa systémom znakov , ktoré vznikli vedome a slúžia na dorozumievanie.

Jazyk - je abstraktný systém lexikálnych a gramatických znakov, ktorý určité jazykové spoločenstvo používa ako prostriedok myslenia a dorozumievania.

Reč - je konkrétna realizácia jazykového systému, je zvukovo alebo písomne vyjadrovaný hovor. Na rozdiel od jazyka , dorozumievacie znaky reči môžu mať aj mimojazykovú podobu.

Jazykový znak - je schopný zastupovať konkrétne veci z reálneho sveta. Umožňuje prenášať informáciu vďaka spojeniu zvukovej a významovej stránky znaku.

Vznik jazyka

vznikol pred 100 000 rokmi

existoval prajazyk

príbuzné jazyky – jazykové rodiny

predpoklady:

‣ rozvoj myslenia

‣ pracovné schopnosti

‣ výmena informácii

‣ deľba práce

Typy(druhy jazyka)

prirodzený - systém znakov a pravidiel ich spájania, slúži ako nástroj komunikácie, vyjadrovania myšlienok a poznávania, má univerzálnu platnosť

umelý/plánový - systém znakov, ktorý má ohraničenú platnosť, najprv existuje v písanej forme a až potom vo vzniknutej forme

‣ symbolický jazyk – súčasťou umelého/plánového jazyku napr. (a + b = x)

‣ programovací jazyk - súbor príkazov pre počítač

‣ esperanto - najúspešnejší jazyk

materinský jazyk

úradný štátny jazyk

cieľový jazyk - pre Slováka napríklad angličtina

mŕtvy jazyk - latinčina

Písmo a druhy písma

písmo - súbor grafických znakov(písmen, grafém, litier)

vetné písmo - obrázkové písmo - piktografické písmo (sumeri)

pojmové písmo - hieroglyfy

slabičné písmo - klinové písmo, prvé dielo Epos o Gilgamešovi

hláskové písmo - každá hláska má osobitný znak

grécke písmo - písalo sa zľava doprava, z gréckeho písma vzniká slovanské písmo - hlaholika (malé písmena gréckej abecedy), cyrilika(veľké písmena gréckej abecedy)

latinka - z aténskej abecedy

Vývin jazyka

1. indoeurópske jazyky
2. slovanské jazyky

Rozdiely medzi slovenčinou a češtinou

Čeština	Slovenčina

Jazyky národnostných menšín na Slovensku

⚠ Nekompletné učivo

Národný jazyk

úzus - skutočný stav používania jazyka

norma - súbor jazykových zákonitostí na určité obdobie pre celé jazykové spoločenstvo

kodifikácia - uzákonenie pravidiel Slovenského jazyka

kodifikačné príručky:

‣ PSV

‣ PSP

‣ KSSJ

‣ Morfológia slovenského jazyka

Znaky slovenského národného jazyka:

‣ celonárodná,celoštátna platnosť

‣ reprezentatívna funkcia

‣ prejav národného uvedomenia

‣ prestížna funkcia (sme hrdí, že SJ je národný jazyk)

‣ štátny, úradný, vyučovací jazyk

‣ jediná kodifikačná forma národného jazyka

‣ najdôležitejšia forma národného jazyka

‣ dorozumievací prostriedok vo vedeckej, administratívnej a publicistickej komunikácii

Zákony:

‣ 1918 - uzákonenie štátneho a úradného jazyka po vzniku ČSR

‣ 2009 - novela zákona o štátnom jazyku

Štandardná forma

celonárodná platnosť - používaná v každodennej komunikácii

zachováva sa gramatická forma - nepoužívajú sa nespisovné tvary

Subštandardná forma - nárečia

nespisovná forma - množstvo nárečových prvkov s rôznymi špecifikáciami

Znaky subštandardnej formy
tvary slov ovplyvnené nárečím nespisovný prízvuk nerešpektovanie rytmického krátenia predlžovanie krátkej samohlásky nárečové slová absencia dĺžky hlások

Nárečová forma

Územné nárečie

jazyk, ktorým hovorí časť spoločenstva v územne presne vymedzenej časti

západoslovenská skupina
záhorské trnavské považské myjavsko-brezovské stredonitrianske juhonitrianske dolnotrenčianske

stredoslovenská skupina
hornonitrianske tekovské turčianske hontianske zvolenské novohradské oravské liptovské

východoslovenská skupina
spišské šarišské abovské zemplínske sotácke užské

Sociálne nárečie

Argot:

‣ mafia, väzni, díleri

‣ nemení slová

‣ mení lexikálny význam

Slang:

‣ študentský slang

‣ profesionálny slang

‣ mení tvar slova

‣ nespisovná forma

‣ metafora

Literatúra

Pokračovanie v tradíciách realizmu

Znaky západného bloku
pluralita
sloboda tvorby

Znaky východného bloku
obmedzená pluralita
obmedzená sloboda tvorby

Znaky literatúry 20. storočia bloku
vplyv 2. sv. vojny
kríza v medziľudských vzťahoch
katastrofické vízie sveta
rozmach populárnej literatúry
experimentovanie

Znaky neorealizmu
kritický postoj k meštianskej spoločnosti
zobrazovanie života chudobných vrstiev
ľudový jazyk
vplyv naturalizmu, existencionalizmu
ich-rozprávanie
priamy/individuálny rozprávač

Predstavitelia neorealizmu
Frederico Fellini
Vittorio de Sica
Alberto Moravia

rozsiahle epické dielo, ktoré rieši sociálne problémy

diela:

Alberto Moravia - Rimanka

Franiišek Hečko - Červené víno

chronologicky zachytáva osudy viacerých generácií

diela:

Vladimír Mináč - Generácia

chronologicky zachytáva osudy jednej generácie

diela:

Franiišek Hečko - Červené víno

chronologicky zachytáva osudy viacerých generácií s istým sociálnym zameraním

rozsiahly román chronologicky zachytávajúci osudy viacerých generácii s istým sociálnym zaradením

zložitý spoločensko-historický vývin celej spoločnosti

zachytáva život až troch generácií

diela:

Franiišek Hečko - Červené víno

psychologicko-sociálny román

Dej:

Igor, chlapec z chudobnej katolíckej rodiny, sa zaľúbi do Evy, židovského dievčaťa. Schádzajú sa vo veži kostola na Námestí sv. Alžbety. Do ich lásky osudovo vstupuje vojnová realita – nemajú peniaze na odchod z mesta a na nový krstný list, ktorý by Evu v tom čase ešte zachránil pred koncentračným táborom. Napriek tomu, že sa Eva presťahuje k Igorovi, udajú ju a odvlečú do zberného tábora. Keďže sa na stanici rodného mesta vzoprie rozkazu nemeckého veliteľa, ktorý z dlhej chvíle zabije židovské dieťa, zastrelí ju ešte pred transportom. Igor prejde premenou z chlapca na muža; za Evinu smrť sa pomstí holičovi Flórikovi.

literárny druh: epika

literárny žáner: psychologicko-sociálny román

literárne obdobie: realizmus po 2. sv. vojne

téma: židovská problematika

idea: láska je nesmrteľná, neumiera, ona len ide do hrobu

miesto a čas: 40-te roky 20. storočia, mesto Nitra

kompozícia:

‣ vonkajšia:
1. nadpis
2. kapitoly
3. odseky

‣ vnútorná:
1. úvod (expozícia)
2. zápletka (kolízia)
3. kríza (vyvrcholenie)
4. obrat deja (peripetia)
5. rozuzlenie (katastrofa)

pásmo rozprávača - autorská reč, vnútorný monológ

pásmo postáv - monológ, dialóg, priama reč, replika, odseky

mikrokompozícia - pásmo rozprávača, pásmo postáv

makrokompozícia - rozprávanie, opis, charakteristika, úvaha

expresionistická sociálna dráma

práca s viacerými časovými rovinami

využitie prúdu vedomia

využitie techniky filmového strihu

využitie metódy voľnej asociácie

Dej:

1. 60-ročný otec je neúspešný

2. sklamaný Willy sa pokúsi o samovraždu

3. syn Willyho ⇒ Happy je sukničkár a jeho život sa zhoršuje

4. Biff má bezcieľny život, no otec mu pomôže predstieranou autonehodou

neorealizmus

spoločenský/sociálny román

Dej:

Adriana je jediným dieťaťom chudobnej vdovy z periférie Ríma. Chce sa dobre vydať, žiť čestným životom. Podľahne však negatívnemu prostrediu. Jej poddajnosť a nerozhodnosť ju dostávajú na scestie, keď sa dozvie, že muž, s ktorým si plánovala budúcnosť, ju podvádza. Podporovaná matkou sa stane prostitútkou. Jej prvým a potom stálym zákazníkom je policajný funkcionár Astarita. Raz stretne Giacoma, bohatého študenta, a zaľúbi sa. Giacomo ju spočiatku odmieta. Vybudujú si zvláštny vzťah, Adriana tvrdí, že jej láska stačí pre oboch. Pre neho je láska niečím novým, aj ju miluje, aj sa za to nenávidí. Giacomo je politicky aktívny. Vyrába a distribuuje letáky proti fašistickej vláde. Adriana sa aj napriek láske neprestáva živiť prostitúciou. Spoznáva Sonzogna – hľadaného násilníka a vraha – a otehotnie s ním. Giacomo sa dostáva do problémov a vypočúvajú ho na polícii. Vyzradí všetko o tajnej organizácii, zradí priateľov. Za tento čin cíti vinu. Keďže pod jej ťarchou nedokáže žiť, spácha samovraždu. Predtým napíše svojej rodine list, v ktorom určuje seba za otca Adrianinho dieťaťa, a tým sa postará o Adrianu aj o dieťa. I keď to bude dieťa vraha a prostitútky, môže mať lepšiu budúcnosť.

román kronika/spoločenský/sociálny román

František Hečko – román Drevená dedina – schematizmus – autori pracujú podľa dopredu určenej scény(cenzúra)

Dej:

V románe ožíva rázovitá zapadoslovenská vinárska dedina Vlčindol zo začiatku minulého storočia. Chudobná Kristína odmietne bohatého gazdu Silvestra Bolebrucha. Ožení sa s ňou Urban Habdža aj proti vôli svojich konzervatívnych rodičov, ktorí mladý pár vyštvú z domu. Kristína s ním s láskou znáša každodennú drinu pri obrábaní viníc a dorábaní vína a takisto pri prežívaní rodinných radostí i ťažkostí. Urban prežije front prvej svetovej vojny, úspešne hospodári, zakladá vinárske spoločnosti. Po smrti Kristíny Urban stratí životný elán a chuť vzdorovať neľahkým životným podmienkam.

sociálna dráma/modelová dráma s prvkami socialistického realizmu

Dej:

‣ podobnosť s Sofokles – Antigona

⚠ Nekompletné učivo

znaky:

‣

‣

‣

‣

Nové smery a tendencie po roku 1945

1. avantgardný smer - Rozhnevaní mladí muži

patrí do anglickej literatúry

50-te roky 20-tého storočia

Znaky 1. avantgardného smeru
uvedomuje si vtedajšiu bezvýchodiskovosť literatúry
u autorov sa prejavuje hnev a ostrá kritika spoločnosti, nihilizmus
autori pohŕdajú všetkým, neveria v nič a revoltujú proti všetkému, čo pre nich reprezentuje vládnuci systém
táto revolta trvá dovtedy, kým sa protagonisti nedostanú do vyšších spoločenských kruhov, aby sa stali súčasťou toho, proti čomu bojovali

Najvýznamnejší predstaviteľ - John Osborn - Obzri sa v hneve

Francúzka literatúra – existencionalizmus

Najvýznamnejší predstavitelia:

‣ Jean-Paul Sarte

‣ Albert Camus

začal sa formovať v Nemecku

z latinského slova existentia - bytie

Znaky existencionalizmu
vplyv filozofického smeru existencializmu
pocity ohrozenosti života po 2. sv. vojne
desivosť ľudskej existencie
pocity odcudzenosti a hnusu zo života a z ľudí
tendencie k nihilizmu (popieranie akýchkoľvek noriem, princípov, zákonov)
nová postava - človek ako silná slobodná individualita
ponor do psychiky
diela s hraničnou situáciou

Jean-Paul Sartre - Múr

poviedka

postavy:

‣ Pablo Ibbieta - hlavná postava, rozprávač

‣ Ramon Gris - vodca republikánov

‣ Tom

‣ Belgičan

hraničná situácia

Španielska občianska vojna

autor zachytáva prúd vedomia

používa ja-rozprávanie (niekedy prechádza do on-rozprávania)

naturalizmus - zakladateľom je Emil Zora

nečakaný záver - nesie znaky novely

Dej:

Počas španielskej vojny čakajú v cele na popravu odsúdenci. Pablo Ibbieta dostáva ponuku, že mu bude udelená milosť, ak prezradí úkryt vodcu republikánov Ramona Grisa. Pablo je so smrťou zmierený, preto sa rozhodne povedať najmenej pravdepodobné miesto úkrytu (cintorín, kde sa Ramon ozaj ukrýval) + Pablo je oslobodený.

Jean-Paul Sartre - S vylúčením verejnosti

divadelná hra s premietnutím najdôležitejšieho Sartrovho filozofického diela Bytie a ničota (1943) do literárnej podoby

vyslovenie myšlienky - Človek je tým, čo vysloví

existencionálna dráma

Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva

dráma s prvkami existencionalizmu

2 dejstvá

obdobie po potlačení SNP – november 1944

Postavy:

‣ Fanka

‣ Ondrej

‣ Starec – Terezčák

‣ Babica - Babiaková

‣ zverolekár Šustek

‣ holič – Uhrík

‣ nemecký major von Lucasom

‣ pani lékarníková

‣ prostitútka Marika

odvolanie sa na Bibliu

‣ jednota miesta

‣ mravnosť (podobná s Antigonou)

‣ niekoho nechali žiť, aby to bolo ponaučenie

Dej:

Dej drámy sa odohráva počas II.svetovej vojny v malom mestečku. Hlavní hrdinovia sú rukojemníci. zatknutí sú gymnazistka, študent, zverolekár, babica, holič, učiteľ, prostitútka a neznámy tulák. Zatkli ich preto, lebo niekto z nich zabil nemeckého vojaka. Pán Fischl im hovorí, že keď do rána nenájdu vinníka, tak budú všetci popravení. Pán Fischl im sľubuje že im pomôže. O jednej v noci prinesú rukojemníkom chlieb a vodu. Uhrík zbadá, že Tulák krája chlieb s nožom a obviní ho. Vyšlo najavo, že nemecký vojak bol opitý. Rozhodli sa, že popravia iba jedného, ale o tom, kto to bude, musia rozhodnúť sami. Holič Uhrík povie, že vrah je medzi nimi: je to Tulák. Fishl vysvetlí, že nôž zostal v tele vojaka, takže Tulák to nemohol byť. Situácia medzi rukojemníkom je napätá. Všetci si chránia svoj život. Uhrík a Tulák sa začnú hádať a Uhrík zabije Tuláka britvou. Fishl im dá kľúče od pivnice na stôl, aby jeden z nich vybehol a mohli ho zastreliť. Fishl sa dozvedie, že sú už len deviati. Marika mu povie, že ho zabil Uhrík. Uhrík sa presviedča, že urobil dobre, že je nevinný, ale nakoniec vybehne a zastrelia ho.

Nový román (antiromán)

francúzka literatúra

Znaky nového románu
potláčanie dejovej línie
pozorovanie a detailný opis
opis výseku zobrazovanej reality
absencia psychologickej postavy
rozprávač „oko kamery“
odmieta klasickú balzakovskú prózu(prostredie, forma, obsah)
postavy bývajú nekonkrétné, nemajú mená

nové žánre - nový román/antiromán

najvýznamnejší predstaviteľ - Alain Robbe-Grillet – detektívný román Gumy, Žiarlivosť

realita bez psychológie

Alain Robbe-Grillet – Žiarlivosť

Dej:

‣ Názov románu Žiarlivosť je dvojznačný. Francúzke slovo jalousie znamená žiarlivosť/vášeň, ale aj roletu/žalúziu, cez ktorú rozprávač pozoruje istý „výsek“/fragment okolia.

‣ Nepomenovaná a nezbadaná postava (nazvyme ju manžel) pozoruje cez žalúzie v presne nepomenovanom čase svoju ženu (A.) a jej možného milenca Franca niekde v trópoch, kde páli silné slnko a kde je v blízkosti plantáž. Postava manžela sa stáva „okom kamery“ – skrytým pozorujúcim

Absurdná dráma(deformácia realita)

deformácia reality

Znaky absurdnej drámy
reakcia na pozíciu človeka v období studenej vojny (pocit ohrozenia života)
absurdita každodenného života v odcudzenom svete 20. storočia
pesimizmus tvorcov hraničiaci s nihilizmom
dekompozícia tradičnej drámy
deštrukcia klasického dialógu
hyperbolizácia, komickosť, irónia

nové žánre:

‣ absurdná hra

‣ cyklická hra

zakladateľ - Eugéne Ionesco

predstaviteľ - Samuel Beckett

Samuel Beckett – Čakanie na Godota (1949)

Godot – spasiteľ/človek, smrť

cyklická hra – kľúčovým je opakovanie určitých slov

paralela s ľudským životom, kde človek nevie, čo mu život prinesie

dej nie je historicky zakotvený

bezvýchodiskovosť, beznádej

autor povýšil všeobecný pocit človeka z vlastnej existencie

Postavy:

‣ Godot – znamená boh, topánky

‣ Estragon – znamená palina dravšia(bylinka - omamná)

‣ Vladimír – znamená veľký vládca

‣ Pozzo – znamená studňa

‣ Lucky – znamená šťastný

Dej:

1.dejstvo: Stretnú sa 2 tuláci Estragon a Vladimír. Z rozhovoru vyplíva, že čakajú na istého Godota, no nikto nevie, kedy príde, či príde, kto to vlastne je. Žijú bez zmyslu, zabíjajú čas, zažívajú existencionálnu úzkosť. Po čase príde chlapec s odkazom, že pán Godot príde až zajtra.

2.dejstvo: To isté miesto, tie isté postavy, no Pozzo už vedie otroka - je slepý, a preto je odkázaný na pomoc otroka. Estragon sa neúspešne snaží odísť.

Peter Karvaš – Absolútny zákaz (1969)

hra s prvkami absurdnej drámy

ovplyvnená absurdným divadlom – potrebná definícia absurdnej drámy

spočíva v absurdnosti spoločensko-politických pomerov

postavy sa dostávajú do absurdnej, neriešiteľnej životnej situácie – nie sú ohrození fyzicky(ohrozenie života), ale sú obeťami režimu

v absurdnej situácii sa odhaľujú charaktery ľudí

hra sa končí pozitívnym posolstvom (nezomierajú) – ľudia sa začínajú brániť tak, že robia presný opak toho, čo im vyhlášky prikazujú

po premiére tejto hry v roku 1969 nasledoval absolútny zákaz pre samotného autora

POSTMODERNA

už od 50. rokov 20. storočia

vznikol na americkom kontinente, kde blahobyt a rozklad životných hodnôt mali vplyv na myslenie jednotlivcov

okolnosti vzniku - situácia v poslednej tretine 20. storočia (rozvoj počítačových technológií, zmena životného štýlu, migrácia obyvateľstva, zameranie spoločnosti na konzum, devastácia prírody)

autorské divadlo - vzniklo tým, že dovtedy oddelené tvorivé aktivity autora, režiséra, herca sa spojili - zdôraznuje sa osobná autentickosť výpovede, nielen autora, ale aj celej hry, lebo text ostáva otvorený

performancia - druh akčného umenia v polovici 20 storočia, umelecké aktivity pred publikom, zahŕňajúce prvky tanca, hudby a poézie s využitím videa a svetelných efektov

Znaky postmodernistickej literatúry
pochybnosť o možnosti zobraziť realitu slovom
vytváranie osobitnej umeleckej reality
popieranie a spochybňovanie tradičných hodnôt a právd
"umenie kópie a neoriginálov"
napodobňovanie diel alebo výrokov iných autorov (persifláž, pastiš, palimpsestová technika)

Nové žánre postmodernistickej literatúry
básneň koláž
báseň asambláž
divadelná hra paródia
kabaretné predstavenie
román (zložený z viacerých žánrov)

Základné pojmy

pretext - vychodiskový text/ pôvodný text

postext - cieľový text

palimpset - palimpsestová technika - text na pergamene napisaný na mieste zoškrabaného staršieho texte, označuje intertextualitu (medzitextovú nadviazanosť)

pastiš - umelecké dielo, v ktorom sa umelec snaží nadobudnúť štýl, výraz alebo umelecké postupy slávneho autora

persifláž - pastiš s úmyslom parodovať originál

intertextualita - použitie časti iného textu iného autora a následne nadviazanie naňho

intratextualita - použitie časti iného textu a následne nadviazanie naňho (vlastného)

alúzia - odkazy na intertextuálny/intratextuálny text

Pojmy spojené s postmodernou

gag - improvizácia, humorná vložka, slovná hračka, prostriedok komiky (nemá groteska, sitcom)

groteska - je umelecký žáner, kde v literárnom, divadelnom a filmovom zobrazení človeka a situácií zo života ľudí sa v neúmernej, zveličenej podobe, maximálne zosmiešňujúcej a prehnane strašidelnej forme prepletá skutočné s fantastickým

irónia - kladné hodnotenie, ktoré má opačný význam

satira - ostrý výsmech, ktorý autor kritizuje ľudské alebo spoločenské nedostatky, výsmešným spôsobom

nonsens - nezmysel

Michal Habaj - Letný deň:nostalgia

Žáner - báseň

Téma - túžba po domove

Básnické vyrazové prostriedky:

‣ epizeuxa

‣ eufonia

‣ gradácia

Umberto Eco - Meno ruže

román je zložitou syntézou, možnosť ho čítať na viacerých úrovniach: ako román historický, detektívny, psychologický, filozofický

Žáner - detektívny historický román

Téma - odhaľovanie vrážd v benediktínskom kláštore na pozadí sporov medzi predstaviteľmi pápežského štátu a františkánmi. Nezhody medzi starým a novým svetom

Kompozičný postup - retrospektívny kompozičný postup

rozprávač - ústredný príbeh rozpráva Adsa na konci svojho života

Lirerárny kontext:

‣ Hľadanie príčin záhadných úmrtí v talianskom opátstve je aj hľadaním podstaty a zmyslu stredovekej kultúry. Hlavná postava Viliam z Baskervilu mal predstavovať filozofa Villama z Occamu - františkánskeho stredovekého teológa, jeho meno je zároveň alúziou na detektívny román Pes baskerviliský (A. C. Doyle) a upozorňuje na detektívnu zápletku románu. Viliam z Baskervillu učí svojho žiaka Adsa i čitateľov dešifrovať svet a porozurmieť mu prostredníctvom indícií a znakov. Záhady v opátstve sa snaží objasniť v labyrinte - v knižnici opátstva s množstvom v stredoveku zakázaných kníh. Cesta do labyrintu je zároveň cestou vzdelanosti, dialógom čitateľa s citovanými knihami. Dôležitejšia než rozuzlenie prípadu je premena čitateľa počas čítania románu, ktorý predstavuje poznávanie ako hru a hru ako poznanie. Labyrint knižnice odkazuje aj na labyrint sveta a na jeho poznávanie, ktoré je nekonečné. Otvorenosť poznania má umožňovať aj moderná kniha.

Hlavné postavy:

‣ Viliam z Baskervillu - františkánsky mních, má okolo 50 rokov, miluje knihy a vzdelanie, bol inkvizítorom

‣ Adso z Melku - mladý novic, Viliamov žiak a pisár

‣ Jorge - starý benediktínsky mních, slepý, odporca smiechu, čaká na príchod Antikrista (v každom mŕtvom vidí znaky apokalypsy)

‣ benediktínski mnísi - knihovník Malachiáš, pomocný knihovník Berengár, Salvátor

‣ Bernardo Gui - avignonský inkvizítor

Z diela:

‣ Dej románu je zasadený do 14. storočia, do obdobia prudkých teologických sporov. Odohráva sa v bohatom opátstve, kam prichádza dvojica mnichov (Viliam z Baskervillu a jeho benediktínsky novic Adso) riešiť teologický spor. Adso zaznamenáva čudné, búrlivé udalosti jedného týždňa, ktorý prežili v opátstve. Sám zažije nielen ľúbostné dobrodružstvo, ale stáva sa aj svedkom inkvizičného súdu, v ktorom hlavný inkvizítor odsúdi za čarodejníctvo práve to dedinské dievča, ktoré sa mu zapáčilo. Viliarn z Baskervillu má odhaliť tajomstvo série úmrtí mníchov, ku ktorým prichádza v opátstve. Vyšetrovanie ho privedie do knižnice v podobe labyrintu, kde nájde rozuzlenie pripadu a odhalí tajomstvo. Práve tu je ukrývaný zväzok vzácnej antickej Aristotelovej Poetiky. Všetky vraždy má na svedomí slepý knihovník, starec ctihodný Jorge, ktorý rozpútal zlo v očakávaní príchodu Antikrista. Jedorn napustil stránky Aristorn telovho rukopisu, aby pred zvedavými mníchmi zatajil jeho obsah pojednávajúci o smiechu. Požiar, ktorý zachváti knižnicu, sa rozšíri na celé opátstvo. Viliam s Adsom sa však zachránia.

Dušan Dušek - Kufor na sny

poviedky všetkého druhu (Rýchlik; Pes; Opis dňa; Zlodeji...) na rôzne situácie v živote

spojenie slov „kufor“ a „sen“ môže taktiež evokovať nostalgiu za niečím, čo sa už stalo minulosťou

poviedky sú krátke, nenadväzujú na seba

autor nachádza zázračnosť a niečo výnimočné v každodenných situáciách

použitie slangu a humoru

kompozičný postup - uvoľnená kompozícia, chronologický

forma rozprávača - ja-rozprávanie

jazyk - opisuje každodennosť ako jedinečnosť, stáva sa hlavnou postavou

Prvky absurdity:

‣ vyhýbanie sa susedovi so psom

‣ každodennosť je vykreslená jedinečne

Prvky prúdu vedomia:

‣ vnútorný monológ

Dej poviedky Pes:

‣ V úvode predstavuje suseda a jeho psa. Minizápletkou poviedky sa stáva cieľ rozprávača vyhnúť sa svojmu susedovi s jeho psom. Vyvrcholenie nastáva v momente, kedy sa rozprávač a sused stretnú. Rozprávač na túto situáciu zareaguje chladne a suseda s jeho psom odignoruje. Záver a zároveň aj pointa poviedky nastáva po tom, čo rozprávača oňuchá pes a vzápätí na to, utečie.

Milan Lasica a Július Satinský - Soirée

predstavenie bolo dôvodom zákazu ich vystupovania

kabaretné predstavenie s moderátorom, poetickým textom, hudbou (nie je to typická divadelná hra)

z francúzkeho soirée - spoločenský večierok

žáner - hra (dramatický dialóg), ktorá nemá podobu celovečernej hry

nonsens, paradox, slovné hračky

Z diela:

‣ krátke skeče, dialógy, humorné scénky

‣ program hrala dvojica na pódiu Divadla na korze v BA

‣ Lasica = intelektuálny klaun; Satinský = impulzívny „jednoduchší“ klaun

‣ v druhej časti hlúpy člen Verejnej bezpečnosti (Satinský) vyšetruje okoloidúceho (Lasica)

Kompozícia:

1. časť

2. časť

3. časť Hamlet

Dej:

‣ Zameriavajú sa na ľudské vnútro, na vzťahy, ktoré si človek vytvára a zároveň je ich obeťou. Zosmiešňujú socializmus, ale téma je zároveň stále aktuálna. Rozoberajú banálne životné situácie, ktoré sa posunú až do absurdna. Nepremieňajú sa na dramatické postavy, hrajú civilne, vystupujú sami za seba. Princíp ich dialógov spočíva na gagoch, (slovných hračkách), ktoré sa objavujú v ináč detinskom (jednoduchom) texte hry. Diváci na tieto miesta v texte čakajú, reagujú na ne smiechom, ostatný text vypúšťajú ako slovnú vatu. Gagy vznikajú na mieste dvoch replík, menej často vnútri jednej repliky. Pred začatím každého dejstva, no aj počas rozhovoru vyjde na scénu Zora Kolínska (bývalá manželka Lasicu, teraz Magda Vašáryová), zarecituje Báseň od Tomáša Janovica alebo zaspieva.

Znaky postmoderny:

‣ hyperbolizovanie

‣ odhalenie nezmyselnosti nariadení, príkazov vo východnom bloku moc spoloč. systému, intertextualita

‣ Absurdita - odhaľovanie absurdít v realite (nie popieranie reality)

‣ zaťaženie existencie je spôsobené fungovaním totalitnej spoločnosti (nie vojna, Stalin)

‣ intertextovosť, groteska, paródia, gagy, obmieňanie textu, dekompozícia

Stanislav Štepka - Jááánošííík

montážou rôznych scénok, ktoré pozostávajú z vtipných replík, z rôznych slovných hračiek, paródií a parafráz

Žáner - hra s prvkami postmoderny

hra s prvkami satiry

autorské divadlo - vzniklo tým, že dovtedy oddelené tvorivé aktivity autora, režiséra, herca sa spojili - zdôraznuje sa osobná autentickosť výpovede, nielen autora, ale aj celej hry, lebo text ostáva otvorený

Znaky postmoderny:

‣ fraška, epizodickosť, textové koláže, paradox

‣ palimpsestová technika a pastiš

‣ paródia:
1. mýtu v spojení s Jánošíkom
2. erotických vzťahov medzi poddanými, grófom
‣ kabaretnú schému vypĺňajú vážne časti

‣ slovný humor:
1. prechodom z ľudovej reči/nárečia do intelektuálnej roviny
2. administratívny štýl hovorovej reči
3. ustálené slovné spojenia sa chápu doslovne

Kompozícia:

‣ voľná pásmovitá 1. narodenie Jánošíka (zrodenie legendy)

Slovenská literatúra dnes

(koniec 20.st. – začiatok 21.st.)

nové politické podmienky - umelci z východného bloku nadväzovali na prerušené vzťahy s európskym a svetovým kultúrnym dianím

zánik cenzúry a autocenzúry

sloboda a pluralita tvorby

združovanie sa autorov okolo literárnych časopisov ( RAK, Romboid, Vlna, Fragment, Aspekt) vydavateľstiev (Modrý Peter, Drewo a srd, Slovart, Slovenský spisovateľ)

Literárne súťaže – Anasoft Litera, Lit. súťaž POVIEDKA, Lit. súbeh ROMÁN, Literárny Zvolen

90. roky – prevláda tvorba poviedok

súčasnosť – prevláda román

Národné lit. - oficiálna, exilová a disidentská

Témy
Priečinková lit.
Národná minulosť (M.Ferko – téma Veľkej Moravy)
Ženská lit. - rodina, manželstvo, postavenie ženy v spoločnosti (J. Bodnárová, T.K.-Vasilková)

Znaky literatúry dnes
absencia básnických skupín
príklon k tradičným témam v poézii
druhá vlna intimizácie prózy
rozvoj autorského divadla

Nové žánre
videopoviedka
absurdná postmodernistická dráma
báseň reklama

Barbarská generácia

posledná skupina s vlastným manifestom v slov. lit.

dnes patria do strednej gen. – posun k tradičnejším básnickým formám strednému prúdu

K. Zbruž, J. Litvák, A. Turan (+ sympatizanti J. Kolenič, R. Bielik)

Postmodernistická generácia

pokračuje v tvorbe

P. Macsovszky, M. Habaj, Balla

Trendy autori

sentimentálny alebo akčný príbeh , postava je ,,in‘‘

témy : láska, sex, erotika, závislosti

M. Hvorecký, E. Urbaníková, M.E. Matkin

Spontánna próza

smiešno-smutné rozprávania Ľ. Dobrovodu

Fantastická lit.

J. Červenák, A. Pavelková, J. Rumpli

Detektívna lit.

Dominik Dán

Intimizácia prózy

témy: komunikácia pomocou internetu, útek pred pragmatizmom každodenného života do virtuálnej reality

návrat kratších žánrov

citlivosť lit. postáv ukrývajúcich sa do súkromia

upúšťanie od experimentovania s textom

návrat ku klasickým témam a žánrom (rebélia mladých – M. Kompaníková, J. Šebesta, Z. Kepplová; autobiografické písanie – A. Vášová)

Dráma po roku 1989

veľké kamenné divadlá stagnovali (kritika od zástancov neformálneho divadla)

menšie divadlá sa transformovali na komerčné (Astorka)

neformálne združenia – Stoka , GUnaGU (Bratislava)

dominuje absurdná postmodernistická hra (V. Klimáček, L. Kerata)

dramatizácia prozaických diel

Divadelné premeny:

‣ zánik profesie dramaturga -> vznik autorského divadla (autor, herec, režisér v jednom)

‣ Na tvorbe textov spolupracuje aj režisér

‣ Nové témy: znechutenie zo života, strata ilúzií, prázdnota -> hľadanie vlastnej identity

‣ nové priestory (výrobná hala, pivnica, stanica)

‣ v scenári sa vytvára priestor pre režijné, herecké nápady (improvizácia)

‣ alternatívne divadlo (nové dráma, postdramatické divadlo, postmoderné divadlo, paradivadlo, experimentálne divadlo) -> odklon od klasických foriem (dej, kompozícia..)

‣ vulgarizmy, tabuizované slová, nárečie, slang

Ivan Kolenič - Jazda do pekiel 1900

lyrická básnická skladba

Ján Litvák - Sýkorka

meditatívna báseň

Eva Luka - Kjóto

báseň žánrový obrázok

Jana Bodnárová - Kufre

videopoviedka

Monika Kompaníková - Biele miesta

novela

Juraj Šebesta - Ked sa pes smeje

román

Juraj Štubner - Habúchov lusk

poviedka

Laco Kerata - Gebuliak

postmodernistický absurdný výstup

Sloh

Príležitostné žánre

spojené s konkrétnou spoločenskou príležitosťou, ceremoniálom, rodinným stretnutím...

v školskom prostredí sa stretávame s rámcovými rečníckymi prejavmi

na slávnostných akadémiách s kultúrnym programom, pri stužkovej slávnosti sa stretávame s uvítacím, moderatorským prejavom a záverečným prejavom

kratšie rámcové prejavy sú zaradené pod hlavný prejav alebo záver stretnutia a je dôležité, aby autor rámcového prejavu konzultoval obsah svojho prejavu s hlavným rečníkom (nedôjde k opakovaniu sa)

Príležitostné a ceremoniálne prejavy:

verejné:
‣ rámcové
‣ informačné
‣ slávnostné

súkromné:

Autorský zámer:

‣ sprevádzať publikum v rôznych fázach programu akcie (otvárací, uvítací, záverečný)

‣ vzbudzovať emócie (smútočný prejav)

‣ vytvárať dôstojnú, smútočnú alebo slávnostnú atmosféru (rozlúčkový prejav)

Kompozícia príhovoru:

‣ Oslovenie

‣ úvod - privítanie prípadne nepresná citácia, vychodiskom pre úvahu, naznačuje príležitosť, situačné zakončenie (o chvíľu budeme počuť posledné zvonenie)

‣ jadro - vyjadrenie pocitu a priania, od spomienok k budúcnosti, rozvýja myšlienku citátu, minulosť, budúcnosť, využíva kontrast

‣ záver - zopakovanie oslovenie, poďakovanie a výzva

Informačný prejav

Kratšie informačné prejavy:

‣ výzva

‣ výstraha

‣ upozorenie

‣ rozkaz

‣ hovorený reklamný spot

‣ sprievodný prejav moderátora/konferencia

kratšie prejavy prínášajú informácie veľmi civilným spôsobom

výnimkou je prejav konferencera alebo moderátora - ich úlohou je jazykovým prejavom elegantne a inteligentne spojiť jednotlivé časti kultúrneho programu, predstaviť účinkujúcich ...

prejav moderátora ma veľmi často podobu virtuálneho dialógu s publikom - divákov vťahuje do diania, oslovuje ich

sprievodný prejav sa nečíta - rečník môže mať elegantný hárok papiera s klúčovými slovami alebo postupovým diagramom

osobitným druhom informačného prejavu je rozhlasové alebo televízne vystúpenie v debate v rámci spravodajstva, v ktorom sa informuje o situácii v škole, na pracovisku...

Žánre rečníckeho štýlu

Agitačné/ Administratívne žánre (monologické)

funkcia - agitovať, argumentovať, presviedčať

komunikačná situácia - schôdza, zhromažďovanie, súdny proces

autorský zámer - ovplyvniť, presvedčiť, získať publikum

Žánre:

Súdna reč:
‣ reč obhajoby/ obžaloby
‣ založená na presviedčaní a argumentácií
‣ celé bloky textu, vytvára sa klišé
‣ prevláda menné vyjadrovanie
‣ autori sa odvolávajú na zákon, interpretujú, citujú, predkladajú dôkazový materiál, ...

Politická reč :
‣ parlamentný/ volebný prejav
‣ dominuje zámer presviedčať o správnosti tvrdení rečníka
‣ chce získať ľudí na svoju stranu
‣ obsahuje kritiku, iróniu, výsmech, citáciu, ...
‣ slabý rečník presvedčí menej ľudí

Náučné žánre

funkcia - naučiť, vzdelávať, informovať, prezentovať

komunikačná situácia - školenie, vedecká konferencia, bohoslužby

autorský zámer - podať informácie, objasniť nové poznatky

Žánre(monogické):

Prednáška:
‣ funkcie - vysvetliť a naučiť (vedecká prednáška); rozšíriť nový poznatok, popularizovať (popularizačná, osvetová prednáška)
‣ využíva výkladový a informačný SP
‣ priestor na vyslovenie názorov, hypotéz (v týchto prípadoch môže autor využiť úvahu)
‣ prednášky s technickým zameraním – môžeme sa stretnúť s odborným opisom
Trojčlenné delenie:
‣ úvod (oslovenie, nadviazanie kontaktu, predstavenie obsahu, cieľa a postupu výkladu, kľúčové pojmy)
‣ jadro (vysvetlenie myšlienkových celkov, odôvodnenie tvrdení, argumentácia; môže obsahovať názory vedcov, vlastný názor, príklady)
‣ záver (zhrnutie hlavných myšlienok; využitie vysvetlených pojmov v praxi; tipy na podrobnejšie štúdium)

Prezentácia:
‣ hybridný jazykový prejav
‣ prináša nové poznatky a zistenia; sprievodný text
‣ autor informuje, opisuje (čo prijímatelia vidia), využíva presviedčanie

Posterová prezentácia:
‣ spojením hovoreného slova, písaného slova, ilustrácie a dizajnu
‣ úlohou je priblížiť podstatné myšlienky, získať a udržať pozornosť, uľahčiť zapamätanie kľúčových myšlienok
Grafické usporiadanie:
‣ záhlavie - úvodný nadpis, názov práce, meno autora, inštitúcie – pracoviska
‣ textová časť - má podobné členenie ako kompozícia odborného článku; na rozdiel od odborného článku prezentuje len najdôležitejšie informácie
‣ obrazová časť - kvalitné ilustrácie, iné vizuálne prvky (zavážia viac ako text)

Náboženský prejav:
‣ jedinečný rečnícky prejav – dokáže naraz využívať všetky druhy komunikačných prostriedkov, vrátane mimojazykových neverbálnych

Kázeň/homília:
‣ hybridný žáner
‣ patrí do náboženskej komunikácie
‣ kazateľ pracuje s náboženským textom, cituje Bibliu

Referát:
‣ písomný text, v rámci ktorého žiak či študent referuje krátko a jasne o vybranom probléme
‣ stručná a jasná správa o konkrétnej téme
Druhy:
‣ administratívny
‣ odborný
‣ školský

Žánre (dialogické):

Diskusný príspevok:
‣ realizuje sa v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory
‣ strieda sa viac hovoriacich
‣ autor udržuje očný kontakt, prijímatelia reagujú mimikou a gestami
Druhy:
‣ vedecká
‣ rozhodovacia
‣ riadená
‣ voľná/neriadená
‣ panelová

Polemika:
‣ spor vzdelaných ľudí
‣ rečníci sú presvedčení o svojej pravde a snažia sa vyvrátiť názor druhých

Debata:
‣ pokojné, neriadené vymieňanie názorov na viacero tém
‣ nie je organizovaná, účasť dobrovoľná

Príležitostné žánre

funkcia - vytvárať atmosféru, vzbudzovať emócie, sprevádzať počas akcie

komunikačná situácia - oslava, vernisáž, televízna súťaž, svadba, pohreb

autorský zámer - sprevádzať publikum (otvárací, uvítací, záverečný prejav); vzbudzovanie emócií (smútočný prejav); vytvárať dôstojnú, smútočnú alebo slávnostnú atmosféru (rozlúčkový prejav)

Žánre (verejné):

Rámcový prejav/ príhovor:
‣ človek sprevádza publikum
‣ uvítací – človek privíta hostí
‣ moderátorský – človek sprevádza kultúrnym programom
‣ záverečný – niekto z publika ukončí finálnu časť slávnosti a poďakuje za pozvanie

Informačný prejav:
Kratšie informačné prejavy (výzva, výstraha, upozornenie, rozkaz, hovorový reklamný spot) :
‣ prinášajú informácie veľmi citlivým spôsobom
‣ sú vecné a stručné
Prejav konferenciera/ moderátora:
‣ úlohou je jazykovým prejavom elegantne a inteligentne spojiť jednotlivé časti programu
‣ konferencier - človek uvádzajúci napr. slávnostný program
‣ moderátor – človek sprevádzajúci napr. televíznym programom, firemnou akciou
Rozhlasové/ televízne vystúpenie :
‣ informuje sa o situácii v škole, na pracovisku, o aktivitách, ktoré sa zrealizovali

Slávnostný prejav:
‣ hovorená hodnotiaca úvaha; prevládajú úvahové znaky
Kompozícia:
Úvod:
‣ oslovenie; pomenovanie príležitostí (po oslovení musíme objasniť príležitosť, pri ktorej sa slávnosť koná)
Jadro:
‣ klasifikácia – objasnenie pojmov; analýza; porovnanie, zovšeobecnenie; predpoklad
Záver:
‣ záverečné pokyny – zhrnutie, návody, príkazy, výsvy, želanie príjemného večera

autorský zámer (súkromné) - vytvoriť slávnostnú atmosféru; prejaviť, vyvolať emócie

Žánre (súkromné):

:
‣ súkromný príhovor/ prejav
:
‣ príhovor – stolový prípitok, blahoželanie/gratulácia, sobášny prejav, prejav pri krste/slávnostnom zápise, smútočný prejav